Dnes som dostal druhú vakcínu, AstraZenecu, všetko ok. Ale zamyslel som sa nad tým, kam sme sa dostali, kam dospela naša verejná debata, aké témy vlastne riešime a aké sú naše reakcie. Keby mi niekto pred dekádou povedal kam sa dostaneme, by som neuveril. Ale my sme sa nechali uvariť, pomaličky, ako žaba a teraz si ani neuvedomujeme, že to, čo pred desiatimi rokmi bolo absolútne normálne, dnes je už ako keby extrém alebo dokonca sa niektorí boja povedať veci, ktoré boli kedysi úplne mainstream a normálne…
Vyhlásiť, že vakcinácia by mala byť povinná, je dnes extrém. Pred desiatimi rokmi nikto nespochybňoval, že naše deti očkujeme, očkujeme ich povinne a je to nie len užitočné, ale zachraňuje to životy. Nikto nemal problém sa dať zaočkovať, keď sme cestovali do Afriky či Ázie. Teraz tu máme globálnu pandémiu, pomôže nám len očkovanie, lebo v opačnom prípade sa tu budeme točiť v nekonečných lockdownoch alebo nám tu budú zomierať ľudia, či dokonca aj-aj. Vieme, že lekárska veda a výskum pomáhajú, že vyvinuli účinné vakcíny, ktoré nás zachránia – povinné očkovanie by bolo absolútne logické, morálne aj odborne správne. Napriek tomu sa to bojíme aj vysloviť, lebo sú ľudia, ktorí majú iný názor. No sú a aj budú, ale to ešte neznamená, že majú pravdu a my by sme sa mali stať ich rukojemníkom. Raz a navždy: odborný názor a laický názor sú dve úplne odlišné úrovne.
Ďalej, vyhlásiť, že demokracia je najlepšia, najefektívnejšia a morálne najsprávnejšia forma spravovania vecí verejných tiež nie je v móde. A keď áno, tak treba k tomu vždy dodať nejakú tú čarovnú alibistickú formulku „ale“.. niekto tu dokonca hovorí o demokracii s rôznymi „prívlastkami“, čo je kódové označenie pre rôzne autoritárne tendencie, ale vníma sa to, ako snaha o „vylepšenie“.. len aby sme si to nevylepšili tak, že to bude demokracia len verbálne…
Vyhlásiť, že kapitalizmus je najefektívnejší ekonomický systém sa tiež pomaly stáva extrémnym názorom. Kapitalizmus a globalizácia vytrhli stovky miliónov ľudí z biedy, ale napriek tomu nadávať na kapitalizmus je dnes štandardnou súčasťou politického a spoločenského folklóru. A ľudí, ktorí sa za to postavia, je ako šafranu. Namiesto toho, aby sme ľuďom vysvetlili, že napríklad komunizmus je nemorálny, neefektívny – hoci uznávam, nie každému sa to dá vysvetliť – argumentovali, my sa stiahneme a radšej sa skrývame za nič nehovoriace floskuly.
Byť „atlantistom“ či „európanom“ je dnes nadávka. X-krát som zažil snahu o diskreditáciu odborného názoru, že však načo ho/ju počúvať, veď „on je atlantista“, čiže jeho/jej názor je irelevantný. Aj keď sa niekto odhodlá sa označiť za „atlantistu“ či „proeurópskeho“, musí dodať, že „ale ani NATO ani EU nie sú dokonalé“. No áno, dokonalý je len Michelangelov Dávid alebo západ slnka nad oceánom, ale to ešte neznamená, že by sme sa mali báť postaviť sa za ideály, ktorým veríme a zbytočne ich nerelativizovať. NATO a EU je najlepšie, čo sa s našim regiónom v 20./21. storočí stalo. Bodka. Skúste sa vžiť do situácie pred rokom 2004, kedy sme sa snažili dostať do NATO a EU a ako hrdo sme sa k tomu hlásili. Dnes by sme mali byť ešte viac hrdí, lebo sme „in“, tak sa aj tak tvárme.
Podobne je dnes „rusofóbny extrémista“, kto povie pravdu, že Rusko ilegálne anektovalo Krym a správa sa voči nám, Európanom deštruktívne. Stačí aby napísal nejaký egocentrický konšpirátor, tváriaci sa ako intelektuál, dlhý status na facebook, a my stiahneme chvost, lebo čo keď budeme za extrémistu, či rusofóba a nie že náhodou pravda začne niekoho iritovať. Namiesto toho, aby sme hovorili pravdu, nespochybniteľnú, radšej nepovieme nič. A potom sa čudujeme, keď ich naratív o zlom západe, ktorý ubližuje Rusku sa stáva mainstreamom a pravda podporená realitou a odbornými názormi je v defenzíve. A nás, atlantistov a európanov nebude počuť, lebo sa bojíme, aby sme neiritovali ľudí. A potom keď sa ruské princípy „spolužitia“ so susedmi rozšíria okolo, tak už bude neskoro.
Našťastie sú výnimky, sú to ľudia, ktorých si veľmi vážim. Ale väčšinou sa už bojíme, chceme byť opatrní a potom sa čudujeme, kam sa dostala verejná debata, že nám tu vyrástli všelijakí konšpirátori, klamári spochybňujúci všetko, čo nám dáva stabilitu, slobodu, prosperitu a bezpečnosť. Lebo títo ľudia sa za svoj názor nehanbia, kým my sa snažíme relativizovať, osekávať ostrejšie hrany a výsledkom je stav, ktorý bol pred desiatimi rokmi nepredstaviteľný. Za veci na ktoré sme boli hrdí pred dekádou, nás dnes ostrakizujú a verejnú mienku formujú tí, ktorí sa nehanbia, nemajú zábrany, pričom pred desiatimi rokmi sme ich považovali za extrémistov na okraji spoločnosti.
Zdroj: FB
