MEDVEDÍ STATUS S TÉZAMI, SPOMIENKOU A PS
Valí sa to odvšadiaľ, titulky denníkov, serióznych aj bulvárnych, k medveďovi sa už vyjadril azda každý „s dírou v prdeli“, tak potom prečo nie ja?
TÉZA 1. Nikto, pozor, opakujem, nikto, ešte raz a dôrazne, NIKTO dnes nevie, koľko medveďov na Slovensku je. Aktuálne neexistuje žiaden hodnoverný odhad založený na vedeckých dátach. Posledné takéto dáta z roku 2014 odhadujú populáciu na 1023–1489 jedincov. Všetkým, ktorí dnes trieskajú o troch tisícoch, čítal som už aj, že počet medveďov u nás je aj štyritisíc, prajem, aby sa potkli o obrubník a nadrbali si držku.
TÉZA 2. Nikto z tárajov spomínaných v téze 1 ani len netuší pojmový obsah ekologického termínu „premnoženie druhu“. Veľmi jednoducho: druh je premnožený vtedy, ak vyčerpáva svoje zdroje. Základnými zdrojmi sú potrava, priestor (habitat, úkryty, etc.) a sexuálni partneri. Odhadujem, že väčšina zo spomínaných tárajov k napĺňaniu zdrojov medveďa aktívne prispieva. Lebo, kto iný ak nie poľovníci budujú vnadiská a kto iný ak nie spomínaní sú zároveň súčasťou množiny tárajov o počtoch?
[Priložená fotografia je esenciou úpadku poľovníctva na Slovensku (neviem si však spomenúť na autora fotky, ak si tento status prečíta, nech sa ozve, napravím to) Edit: autorkou fotografie je Michaela Kršáková].
TÉZA 3. Je nezmysel ak jediný fatálny prípad má spustiť reguláciu, prípadne smelo použime poľovnícky eufemizmus v podobe slova „manažment“ populácie. Nie neskĺznem k analógii s úmrtiami na cestách (ideme regulovať autá?) či s úmrtiami strelami nadrbaných poľovníkov (ideme regulovať poľovníkov? [rozumej tárajov o počtoch]) ale možno by sme analogicky mohli volať po regulácii vretenice, sršňov či práškovať lúky aby na nikoho nenaliezol kliešť, však borelióza či kliešťová encefalitída tiež v prírode zabíja.
TÉZA 4. Stane sa, že Slováka v trópoch či na výlete v Arizone zabije pľujúca kobra, mamba alebo štrkáč. Mnohí zvyknú poznamenať „načo sa tam trepal“. Prípadne nejakú dobrodružnú slovenskú dušu na pozemnej ceste za hašišom v Indii podreže fundamentalista v Pakistane, tiež sa ozvú hlasy, „načo tam len liezol“. Ale keď nejaký drbko vlezie v slovenských Karpatoch medveďovi do teritória a ten ho zahluší, ozve sa silné „musíme tie medvede strieľať“. Nedrbe tu niekomu?
SPOMIENKA
Na vysokej škole som liezol. Raz sa stalo, že sme naložení batohmi so železom utekali po výstupe v južnej stene Volej veže Mengusovskou dolinou na vlak do Štrby. Možno to poznáte, skáčete na chodníku zo skaly na skalu a sústreďujete sa len na to. Zrazu vidím na chodníku zhluk ľudí, nestíham zastať, vrazím doň, bežím ďalej a vidím, že zhluk je kruh smejúcich sa turistov. Uprostred kruhu stojí medveď, míňam ho na asi pol metra pred papuľou do ktorej mu turisti zo zhluku núkajú klobásu. [Strih] Sedíme v Košiciach na pive v staničnej zaplivanke a čakáme ďalších lezcov z oddielu, ktorí tam boli tiež, liezli niečo ťažšie a prichádzajú neskorším vlakom. „Čo medveď na chodníku?“ Obraz sa mení, turisti na skalách okolo, úsmevy skysli, medveď im pokojne trhá batohy a ku klobáse pristupuje samoobslužne.
POUČENIE: Nikto iný, len človek spôsobuje nebezpečné konflikty s medveďom.
PS: Pre prípadných kritikov. Na vysokej škole vyučujem okrem iného ekológiu cicavcov, o medveďovi viem z vlastných pozorovaní a z načítaného dosť. Medveďa som v prírode stretol viac ako dvadsaťkrát, okrem Slovenska aj v Albánsku a na Sibíri pri rieke Ob. Vrátane takých zážitkov ako vlezenie do letného brloha medveďa v južných svahoch Muránskej planiny. Počas pôsobenia v ochrane prírody som premeral minimálne desať ulovených medveďov a spoznal slušných poľovníkov ako aj úplných chujov. Najhorší bol Molnár, majiteľ Mecomu a hulváti z rezešovskej partie z VSŽ. Na ich tequilové orgie na nemenovanej chate po Stolicou nezabudnem. Uloveného medveďa mali u prdele.
Ak niekto potrebuje reguláciu, tak je to Homo sapiens.
Zdroj: FB
