Porovnanie zločinov kapitalizmu a socializmu

„Bez socializmu to nejde“, ktorý dopĺňal obrovský žltý kosák s kladivom. Zastaviť a odfotografovať som ho nemohol, a tak som sa po jeho pôvode pozrel na stránky Komunistickej strany Slovenska, ktorá ním oslavuje storočnicu založenia. Vyobrazenie z veľkoplošnej reklamy som našiel v ich časopise, ktorý bol voľne stiahnuteľný v pdf formáte. Okrem iného ma v ňom zaujal článok s názvom KOMUNISTICÝ ZÁZRAK ALEBO KOMUNISTICKÉ ZLOČINY?! Citujem z neho dve pasáže: „Dnes sa zámerne prehliada historický fakt, že štátna moc (v medzivojnovom Československu) proti štrajkujúcim robotníkom zasahovala veľmi brutálnym spôsobom. Súčasné generácie nemajú vedieť o týchto vážnych zločinoch kapitalizmu proti ľudskosti. Už tesne po vzniku ČSR sa v Bratislave 1. februára 1919 uskutočnil generálny štrajk robotníkov voči ktorým zasiahli legionári a 7 demonštrantov zabili. 25. marca 1920 v obci Rumanová štrajkovali poľnohospodárski a lesní robotníci. Po zásahu ozbrojených zložiek boli dvaja štrajkujúci zavraždení. 8. júla 1920 pri mzdových štrajkoch Hlohovci bol zastrelený jeden robotník a viac ako desať ich bolo ťažko zranených. Vo Vrábľoch počas štrajku boli 18. decembra 1920 zastrelený traja demonštranti, jedno dieťa a viac ako 20 demonštrantov bolo zranených. Známy je štrajk robotníkov v Krompachoch z 21. februára 1921, ktorý vošiel do dejín ako krompašská vzbura. štyria robotníci boli zastrelený a 17 ich bolo zranených. 2. júla 1921 v dedinke Ardenovo boli zastrelený dvaja roľníci. 12. októbra 1921 bol v Topoľčanoch zastrelený jeden robotník.“ „1. augusta 1922 štrajkovali v Močenku poľnohospodársky robotníci z panstva biskupa Kmeťa. Pri zásahu proti demonštrantom bol jeden robotník zabitý a jeden ťažko zranený. 28. októbra 1923 zrealizovali četníci masaker voči maloroľníkom, ktorí hájili svoje právo na užívanie lesných pastvín. Jeden roľník bol zastrelení, 3 ťažko zranení a 30 ľahšie zranených. 28. apríla 1924 bol v obci Zaričevo zavraždený okresný dôverník KSČ. 6. mája 1924 bol v dedinke Turie tiež zavraždený dôverník KSČ ako aj starosta obce. Dňa 30. mája 1924 pri násilnej exekúcií dobytka v Poljane bolo četníkmi ťažko zranených 7 roľníkov. 3. augusta 1924 v obci Svaljava na Zakarpatskej Ukrajine boli počas demonštrácií zastrelení traja roľníci. 8. októbra 1924 bol pri štrajku textilných robotníkov v Trenčíne zastrelený jeden robotník a 8 ďalších bolo ťažko zranených. Toto je len skromný výpočet konkrétnych historických udalosti svedčiaci o brutalite kapitalistického režimu za tzv. prvej republiky.„ Zhodou okolnosti som v tom istom čase som pre Miloša Majka kúpil v ČR špeciálne vydanie časopisu Reflex s názvom 100 LET ČESKÉHO KOMUNIZMU. A v ňom som si prečítal aj článok pod názvom Krach vyšetřování zločinů. Dovolím si odcitovať aj z neho: „Komunistický totalitní režim se od února 1948 do listopadu 1989 držel v Československu u moci různou mírou organizované represe a teroru a s tím souvisejícím potlačováním občanských prav a svobod svých odpůrců.“ „V rámci komunisty iniciovaného třídního boje bylo v Československu v letech 1948-1989 vyšetřováno a k nepodmíněným trestům z politických důvodu odsouzeno 258 618 osob – celkově na 203 486 let odnětí svobody. Jedna žena a asi 250 mužů bylo popraveno na základě falešných obvinění, vykonstruovaných vyšetřování a zmanipulovaných politických procesů.“ „Na hranicích s Rakouskem, SRN, případně i na hranicích s NDR komunistické pohraniční orgány usmrtili minimálně 282 osob, z toho 145 zastřelením a 96 výbojem elektrického proudu. Ve službě zároveň zemřelo 584 vojáků Pohraniční stráže, ve 243 případech v důsledku úrazů a nehod a 185 sebevraždou.“ Myslím, že ďalší komentár ohľadom porovnania zločinov jednotlivých zriadení je úplne zbytočný. Marek L. Guspan Foto: (C) Milos Majko ]]>