"Padni komu padni" – píše Pavol Varga
Nikto nedokázal, pani prezidentka, uraziť slovenskú diplomaciu tak, ako Mária Trošková, volavka mafiána Vadalu a jej prítomnosť na rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelocou v sprievode hormónmi nadupaného Roberta Fica.
Nemeckí diplomati protestovali, otvorene a rázne. Naša diplomacia pokorne čušala a ešte menej protestovala, ba ani nespisovala petície urazených. Pobúrená bola iba časť verejnosti.
Nikto nedokázal, pani prezidentka, ponížiť slovenskú vedu v oblasti ústavnej vedy tak, ako neústavný pokus Pellegríniho a Fica nastoľovať nové politické pomery cez referendum. Nerešpektovaním princípov zastupiteľskej demokracie a popretím svätého práva občanov parlamentnými voľbami rozhodovať o ich podobe.
Nikto nedokázal, pani prezidentka, ponížiť ľudí, občanov, voličov, ako prítomnosť Petra Pellegríniho v prezidentskom paláci usilujúceho o podporu jeho neústavnej činnosti.
Nikto nedokázal, pani prezidentka, znehodnotiť neoceniteľnú prácu vedcov vo všetkých vedných disciplínach, ako pokus o návrat k neústavným základom Mafiánskeho štátu, ktorý má tie isté ambície, ako posledných 12 rokov. Odbúrať princípy spravodlivosti.
Tie, ktoré vniesol Andrej Danko a jeho ministerka školstva Lubyová pri „helikopterových“ desiatkach miliónov pre „vedcov a vedu z garáži“ Mečiara a Fica a Pellegríniho.
Nikto nedokázal, pani prezidentka, taký rozmer barbarstva, ako moc Fica a Pellegríniho ponížením jedného z pilierov moci, moci súdnej.
Od sudkyne Jankovskej a jej prisluhovačov v službách Mariána Kočnera, cez špeciálneho prokurátora Kováčika v službách oligarchie a kriminálnikov i mafie, cez výsmech generálneho prokurátora Trnku v podobe tv štúdia na Generálnej prokuratúre až po docenta bezpečnostných služieb Roberta Fica.
Odborná verejnosť neprotestovala, verejnosť sa blížila k bodu varu svojho odporu.
Nikto nedokázal, pani prezidentka, poskytnúť väčší dôkaz o pokuse zlikvidovať zastupiteľskú demokraciu a v nej sväte právo občana, ako súčasná ministerka spravodlivosti Koliková slovami :
„Sú vyvíjané veľké politické tlaky na zmenu väzobných podmienok“. A následne celej jej nevyhnutnej reformy ?
Pre tých už uväznených, no hlavne pre tých, ktorí na svoj ortieľ čakajú.
Nikto, pani prezidentka, neponížil výkonnú moc , vládu, ako dôkaz kajúcnikov z policajných uniforiem a talárov o existencií dvoch riadiacich centier na piatom a šiestom poschodí.
„V tejto slávnostnej chvíli chcem povedať, že sa budem usilovať byť prezidentkou všetkých občanov v inom, oveľa obsažnejšom zmysle“.
„Dôvera občanov v nás, ľudí, ktorých si zvolili, dôvera v inštitúcie, v platnosť pravidiel pre všetkých rovnako, dôvera v Slovensko, dôvera v domov“.
To sú vaše slova, slova sľubu a prísahy z inauguračného prejavu.
Matovič prehraj svoju bitku o moc a iba štúdium času pandémie a moci ukáže, či vojnu o právny štát, o spravodlivosť, o právo vedcov, diplomatov, vysokých štátnych úradníkov, talárov i policajných uniforiem, prehrá aj ten najpodstatnejší.
Občan, volič.
Chýba nám – Láskavý štát – a v ňom občania, ktorí konečne vystúpia z azylu svojho vnútra, dvihnú svoje pokorou zvesené hlavy pri nohách svojich „politikov“ a vytlačia ich zo spoločnosti. Ako škodnú. Od moci devastačnej.
Chýba nám štát občiansky a ňom vyšší mravný princíp, ako garancia dôvery medzi ľuďmi v službe občanom a jeho ľuďmi.
Čo nechýba je Občan protestu, znovuzrodený na námestiach po vražde novinára a jeho snúbenice.
Toho občana, ktorí odmieta spoločnosť kastovnícku vyjadrenú výrazom „náš človek“.
Toho občana, ktorý odmieta obraz Petra Pellegíniho, čo prevzal policajné putá od Roberta Fica, aby nanovo spútal bohyňu spravodlivosti rovnako ako túžbu občanov zbúrať Mafiánsky štát a vrátiť mu podobu štátu právneho.
Štátu s bohyňou Justitiou, jej zaviazanými občanmi, ktoré nevidia človeka kasty oba páchateľa, nášho človeka, kalibrovanými váhami a znova nabrúseným mečom spravodlivosti. Padni komu padni.
Zdroj: FB
]]>
