Už rok nám chýbajú pohľady na svet fotoobjektívom Jozefa Čambála… Áno, je tomu už rok, čo nás Jozef opustil na mieste, ktoré navštevoval rád, často a vždy, keď mal na krku zavesený fotoaparát, aby zadokumentoval to, čo iní ľudia nevidia, alebo len jednoducho prehliadajú. Jeho trpezlivosť a čakanie na veveričku v parku, šantiacich detí, či fotenie modeliek v zákutiach prírody pri Váhu, o ktorých ani len netušíme. Aj dnes sme si prehľadávajúc archívne disky ticho spomenuli na jeho umenie a cenné rady, o ktoré sme žiaľ naveky prišli. Jozef našiel pokračovateľa v jeho fotografickej záľube. Jozefova vnučka Barborka dokonca fotografuje aj dedkovou technikou. Z rodinného archívu sme dostali aj zopár starých fotografií, na ktorých sa výnimočne Jozef nachádza – väčšinou totiž nestál pred fotoaparátom, ale za ním. Za fotografie ďakujeme Jozefovej rodine a Mirovi Miernemu, s ktorým sme na spoločného kamaráta po roku zaspomínali. Venujte prosím spolu s nami Jozefovi a jeho pohľadu na náš svet tichú spomienku… https://www.seredonline.sk/2020/03/16/fotografovanie-ho-drzalo-pri-zivote/]]>