… aj vďaka podceneniu problému políciou
Určite to poznáte. Na sociálnej sieti či inde na internete si o konkrétnej plne identifikovanej fyzickej osobe prečítate „čo kedy urobila“, za čo „je zodpovedná“ a s čím sa „dobrovoľne akože nepochváli“. Informácie zpravidla nie sú napísané ako domnienky či individuálne úvahy jednotlivca, ale ako fakt. Síce bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho dôkazu, bez odvolania sa na relevantný zdroj, – jednoducho tvrdenia, ktoré si ale bežný človek s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou overovať nebude, prípadne overiť nevie, alebo overiť nemá kde.
S takýmito vecami mám osobné skúsenosti. Ale o tom inokedy.
Priemerne pozorný návštevník netu si mohol všimnúť, že „zaručené informácie“ sa začnú šíriť prakticky okamžite, ako tá ktorá osoba niekomu prestane vyhovovať a to buď z konkurenčných dôvodov, z politických ambícií ktoré môžu „niekoho“ vplyvného ohroziť, či len jednoducho pre iné názory. Zväčša opätovne nepáčiace sa niektorému z volených funkcionárov vo vysokej, ale čoraz viac aj v tej „najnižšej“ politike, teda na úrovni miest a obcí.
Uverejnenie nepravdivých informácií môže pošpiniť meno, zničiť kariéru či podnikanie prakticky každému z nás. A to niekedy uplne natrvalo. Záleží len od obsahu a intenzity šírenia nepravdivej informácie.
O čom píšem a prečo je takéto konanie mimoriadne nebezpečné?
Ak sa skutočne chcete zamyslieť nad vecou stačí si predstaviť, ako by ste sa správali a či by ste rozchodili situáciu, keby o vás (manželovi) niekto na nete začal šíriť informáciu, že je napríklad – pedofilom. Ako by ste sa cítili pri hraní sa vášho dieťaťa na detskom ihrisku, alebo len pri ceste výťahom, kam by k vám mala pristúpiť susedka z paneláku so svojimi deťmi?
Pri čítaní niektorých statusov na FB skutočne nechápem, ako ďaleko sú schopní a ochotní zájsť niektorí ľudia. A to nehovorím o tých, ktorí sa schovávajú pod falošnými profilmi, ale o úplne bežných ľuďoch. Akoby netušili, že nielenže porušujú zákon (v prípade skutočne právneho štátu) nielen v rovine občianskej, ale aj trestnoprávnej. Na škodu veci je, že polícia a prokuratúra túto problematiku dlhodobo a žiaľ ešte stále prakticky ignoruje. A tak to aj vyzerá…
Včera som na FB zaregistroval status týkajúci sa poslanca NR SR Miroslava Beblavého, resp. jeho (pravdepodobne) otca. Konkrétny užívateľ FB zdieľal status z prakticky anonymnej skupiny, kde vyvodenie zodpovednosti za obsah statusu je na prvý pohľad otázne.
Jedná sa status, v ktorom je verejne ako fakt napísané toto:
„Otec Beblavého sa volá Ivan, Ivan Beblavý figuruje ako agent ŠTB“.“ a ďalej píše: „nečudo, agentom ŠTB sa vždy darilo…“ a následne pridáva: „Noví politici? alebo zapredanci, devianti, deti zlodejov a podvodníkov?“
Ako „dokaz“ vyzerajúci pre bežného človeka vierohodne autor tohto statusu prikladá výrez z databázy ÚPN, kde je meno Ivan Beblavý skutočne uvedené. V čom je teda problém?
Do databázy ÚPN je autorom príspevku nezákonne (a bez upozornenia na manipuláciu s databázou) vložený text “ / Otec “ a fotografia Miroslaba Beblavého. Priemerne inteligentný jedinec by si mal prečítať kategóriu, v ktorej je osoba zapísaná. Jasne a zrozumitelne je uvedená kategória “ Kandidát tajnej spolupráce, dôverník“
Opätovne priemerne inteligentný jedinec by NEMAL prehliadnuť informáciu uvedenú červeným písmom, v ktorej ja jesne a zrozumiteľne napísané, ktoré kategórie registrovaných osôb boli vedomými spolupracovníkmi ŠTB. A ani jedna z kategórií v ktorých Ivan Beblavý figuruje, medzi ne NEPATRÍ!
Napriek uvedenému autor príspevku ÚMYSELNE VEREJNE TVRDÍ, že osoba bola AGENTOM ŠTB.
Aký je v tom rozdiel? Nuž, asi ako v tvrdení, že ktokoľvek z vás vezúci sa nočnou električkou okolo miesta na ktorom ráno nájdu mŕtvolu, je vrahom. Môžete byť potenciálne svedkom, no s najväčšou pravdepodobnosťou ani len nie podozrivým, keďže električka okolo miesta len prešla a vy ste z nej nevystúpili… Vrahom v skutočnosti je niekto iný – možno práve ten, kto na električku bude poukazovať, aby zmiatol vyšetrovateľov.
Rovnako, ako v spise pod menom Beblavého uvedené kategórie. Čo znamenajú registrácie ako Kandidát tajnej spolupráce či dôverník, zistíte jednotuchým priblížením kurzora ku kategórii.
Keď do databázy vložíte meno Beblavý, databáza zobrazí mená a priezviská registrovaných osôb. Iba v dvoch z piatych prípadov sú kategórie vysvietené červenou farbou, čo pre znovu priemerne inteligentného človeka znamená prepojenie kategóriu na vysvetlivku – áno, podľa registračných protokolov ŠTB osoby týchto kategórií mali byť vedomými spolupracovníkmi zločineckej organizácie komunistickej ŠTB. V statuse spomenutý Ivan v takejto kategórii nefiguruje.
Ľudia v ostatných kategóriách boli záujmovými osobami ŠTB a to buď pre svoje povolanie, verejné sa angažovanie, mali rodinných príslušníkov v zahraničí (USA, NSR, Rakúsko), niekto z ich rodiny emigroval na západ, či boli pre vtedajší totalitný režim neprijateľní. O registrácii a záujme ŠTB o svoje osoby (rodiny) nevedeli a ak by informácie získané o nich do spisov neboli vyhodnotené pozitívne, nikdy by sa o registrácii a záujme ŠTB o nich ani nedozvedeli. A treba pridať informáciu, že ľudia neboli registrovaní z vlastnej iniciatívy – registráciu vykonal dôstojník ŠTB a keďže išlo o tajnú službu, tak pochopiteľne denník PRAVDA či Rudé právo o tom nepísal.
Problematiku je možné naštudovať si úplne bez problémov zo zdrojov ÚPN tu: https://www.upn.gov.sk/regpro/
– – –
Z uvedeného vyplýva, ako jednoducho je možné úmyselne pošpiniť meno človeka uvedením nepravdivých informácií o ňom verejne. Ale to bol evidentne účel. Že autor predmetnej diskreditácie počíta s nevedomosťou až blbosťou vysokého percenta populácie, je žiaľ vizitkou spoločnosti dnešnej doby. Prijímané informácie len minimálny počet ľudí analyzuje a nad ich obsahom sa zamyslí.
Na záver ako obyčajne pridám: – … a bude horšie …
