Tento status som pred vianocami nepostrehol. No nemôžem neuverejniť aspoň teraz – myslím si, že svoju hodnotu má vždy…
Ďakujem za chvíľu venovanú zamysleniu sa nad jeho obsahom.
…príbeh o 2 mandarínkach.
Dnes skoro ráno som stretla cestou vlakom rodinu. Matku a dve malé deti. Evidentne v ťažkej životnej situácii. Boli unavení, špinaví.
Boli chudobní. Pravdepodobne nemali cieľ cesty.. Iba sa viezli v teple, pokým ich niekto z vlaku nevyhodí. Chlapček spal a dievčatko sa túlilo ku mame. Nahmatala som v batohu 2 moje mandarínky a jednu dala dievčatku a druhú dala ženičke so slovami, ze keď sa chlapča zobudí, nech mu ju dá. Žena si ovocie zobrala a neskutočne sa rozplakala… Nezmohla sa na viac než na tiché ‚ďakujem‘ , ale v jej očiach bolo toľko.. Ach Bože môj. 
. Vyhrkli mi slzy a posadila som sa tak, aby to nevidela. Otvorila som ešte raz batoh a potajomky som skumala, čím by som mohla trošičku ešte pomôcť. Našla som 2 lístky na obed (3,80€ jeden), našla som asi 5€ drobáčkov. Než som v Gbeloch vystúpila, vtiskla som ich bez slova ženičke do ruky. ‚kúp deťom jedlo, prosím‘. Ked som sa obzrela, zena plakala a obíjmala dceru. To od radosti. Revala som jak decko az do práce…
. Vyhrkli mi slzy a posadila som sa tak, aby to nevidela. Otvorila som ešte raz batoh a potajomky som skumala, čím by som mohla trošičku ešte pomôcť. Našla som 2 lístky na obed (3,80€ jeden), našla som asi 5€ drobáčkov. Než som v Gbeloch vystúpila, vtiskla som ich bez slova ženičke do ruky. ‚kúp deťom jedlo, prosím‘. Ked som sa obzrela, zena plakala a obíjmala dceru. To od radosti. Revala som jak decko az do práce…Toto je príbeh o dvoch mandarínkach. O tom, koľko máme a napriek tomu stále chceme viac.. Toto je príbeh o biede a beznádeji, ale najmä o pomoci, vnímaní a nádeji..
Majte priatelia krásne sviatky, majte blízkych bližšie a pevné zdravie. Majte hojnosť na stoloch, ale aj v srdciach.
Zuzu.Zdroj: FB
