„Pre Krištúfkovú nie je najväčším problémom stretnutie s Kočnerom na jeho jachte, ale tajenie tejto skutočnosti.“ napísali aj toto: „Treba povedať, že nie samotný kontakt s Kočnerom v danej dobe je pre Krištúfkovú a nielen pre ňu, ale aj pre každú osobu zastávajúcu verejnú funkciu najväčším problémom. Skutočne nebezpečné je popieranie takýchto kontaktov ľuďmi na funkciách a to najmä vtedy, kedy sa jedná o jedného zo 150 zákonodarcov SR. A skutočným nebezpečenstvom sa takýto utajovaný kontakt stáva vtedy, keď ho osoba tají aj pri konkrétnych otázkach kladených vo verejnom záujme.“ Následne sme sa dozvedeli o plagiáte bakalárskej práce Krištúfkovej, ale – a to je podstatne väčší problém – aj o s najväčšou pravdepodobnosťou plagiáte diplomovej práce, na základe ktorej získal vysokoškolský titul predseda NR SR Boris Kollár. Boris Kollár na tlačovej konferencii svoju prácu obhajoval skutočne svojsky. Vlastne presne tak, ako je s verejnosťou zvyknutý komunikovať dlhodobo. Že takáto komunikácia Kollárovi prechádzala pred voľbami, sa pochopiť dá. No že toto na ľudí skúša teraz a v pozícii predsedu parlamentu, je pochopiteľné ťažko. Každému reálne zmýšlajúcemu človeku totiž musí byť jasné, že médiá dnes žiadnemu politikovi nedarujú nič a tomu, kto kritizoval prešľapy Andreja Danka, prepáčia o to menej. Keby Boris Kollár promoval pred dvadsiatymi rokmi, nič by sa síce na podstate veci nezmenilo – plagiát bude plagiátom vždy, no Kollárova diplomovka je dátumu podstatne novšieho. Vznikla v čase, kedy rovnakú chybu ako Danko mohol urobiť skutočne už len veľmi jednoduchý „študent“. Keby takýto nepoctivý študák skončil niekde za pásom v automobilke, by s najväčšou pravdepodobnosťou nikto nič neriešil. (škola by ale mala) Keď ale absolvent s takto výbušným matrošom v rukách kandiduje do národného parlamentu a následne bez problémov prijme post jeho predsedu… No nič, mám zato, že takéto konanie (ak je realitou) musí verejne odsúdiť každý normálny človek a to nehľadiac na politickú príslušnosť, či sympatie k danej osobe. Jednoducho nie je mysliteľné, aby kľúčové ústavné funkcie štátu zastávali ľudia, ktorí čestne nedokážu urobiť ani len vlastné vzdelanie. Rovnako, ako Petra Krištúfková, aj Boris Kollár by mal zo zastávaných postov odstúpiť dobrovoľne. Ak nie pre nič iné, tak aspoň preto, aby neohrozovali možnosť realizácie zmien v štáte, ktoré občania tak veľmi očakávajú. A preto, aby sa do histórie zapísali ako tí, ktorí „nie sú ako oni“ (tí pred nimi…)]]>
