AKÝ TREST HROZÍ MONIKE JANKOVSKEJ?

Bývalej štátnej tajomníčke by tak nehrozil trest odňatia slobody od 5 do 12 rokov, ale len trest odňatia slobody vo výške 2 až 5 rokov (za prečin podplácania vo vzťahu k iným bodom vzneseného obvinenia, pri nepriamej korupcii je sadzba ešte nižšia). Táto úvaha Generálnej prokuratúry je absolútne nesprávna, a nie je opretá o žiadnu relevantnú vysvetľujúcu právnu argumentáciu. Skúsim teda ponúknuť pár argumentov pre výrazne prísnejšiu právnu kvalifikáciu, pričom sa ospravedlňujem, ak tieto búdu napísané príliš právnickým jazykom. Skutok (pod bodom 9) vzneseného obvinenia spočíva v tom, že Monika Jankovská mala inštruovať zákonnú sudkyňu Zuzanu Maruniakovú ako postupovať v kauze „zmenky Televízie Markíza“, a ako v tejto veci rozhodnúť, pritom obidve obvinené mali za takýto nezákonný postup prijať od Mariána Kočnera úplatok. Generálna prokuratúra teda zrejme vychádza z toho, že ak úplatok pre zákonnú sudkyňu Zuzanu Maruniakovú „išiel“ cez Moniku Jankovskú, tak ide len o prečin nepriamej korupcie. Ako však už v dávnejšej minulosti judikoval Najvyšší súd za porovnateľnej právnej úpravy: „ak páchateľ prijme alebo žiada úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, avšak koná bez súčinnosti verejného činiteľa, dopúšťa sa trestného činu nepriameho úplatkárstva. Ak však úplatok prijme alebo oň žiada v súčinnosti s verejným činiteľom a pre neho, dopúšťa sa účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku.“ (R 32P1987). V trestnej veci Moniky Jankovskej je zrejmé, že ide o druhú z uvedených skutkových situácii, keďže konala v súčinnosti so sudkyňou Zuzanou Maruniakovou. Právne úvahy Generálnej prokuratúry odmietol aj celkom nedávno Najvyšší súd v porovnateľnej trestnej veci obvineného Františka Tótha a spol. (kauza korupcie na žilinských súdoch), a to vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. 4. 2020 (sp. zn. 5 Tost 15/2020). V skutočnosti by mala byť právna kvalifikácia konania Moniky Jankovskej (ale aj Zuzany Maruniakovej) oveľa prísnejšia. Nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu ich konanie nebolo posúdené aj ako obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu. Ich konanie totiž bezprostredne smerovalo k vzniku škody veľkého rozsahu (zmenková suma prevyšovala 8 mil. EUR), pričom z popisu samotného skutku je zrejmé, že Monika Jankovská vystupuje ako návodca daného trestného činu. Pre účastníctvo (aj vo forme návodu) pritom stačí, aby u hlavného páchateľa (zákonnej sudkyne) dospelo spáchanie trestného činu do štádia pokusu (k tomu aj R 1/1973, R 58/1973), k čomu nepochybne prišlo. V prípade tejto právnej kvalifikácie by obvinenej Monike Jankovskej hrozila trestná sadzba 10 až 20 rokov. Berúc do úvahy asperačnú zásadu, keďže je trestne stíhaná za viac skutkov, tak by sa horná hranica jej možného trestu zvýšila na 25 rokov. Tieto stručné právne úvahy pritom nemajú akademický zmysel. Správna právna kvalifikácia môže mať výrazný vplyv na rozhodnutie obvineného spolupracovať, a rozkrývať perfídnu pavučinu justičnej a politickej korupcie. Je veľký rozdiel, ak obvinenému hrozí len „podmienka“, alebo keď aplikovateľná trestná sadzba začína dvojciferným číslom. Rovnako má správna právna kvalifikácia priamy vplyv na maximálne lehoty trvania väzby, ale aj na možnosti nahradiť väzbu kauciou alebo probačným dohľadom (pri obzvlášť závažných zločinoch to je možné, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu). Dnes pokračujeme v hlavnom pojednávaní vo veci úkladnej vraždy Jána a Martiny. Ich tragická obeta nakoniec viedla k postupnému odhaľovaniu obludnej korupčnej chobotnice. V odhaľovaní a stíhaní všetkých jej chápadiel nesmieme poľaviť. Je to náš záväzok voči Jánovi a Martine. Zdroj: FB