Nielen úplné zbombardovanie pre nás čo do rozlohy nepredstaviteľnej fabriky, akou bol AZOVSTAL, mimoriadne významného prístavu a naozaj rozľahlého a priemyselného mesta Mariupol, ale aj de facto ukradnutie pláží a vybudovanej infraštruktúry popri Azovskom mori.
To všetko spolu s neospravedlniteľným bombardovaním činžiakov, bytoviek, rodinných domov, škôl, nemocníc a samozrejme že aj dnes asi najznámejšieho divadla, si so sebou do budúcnosti nesú predstavitelia Ruskej federácie a velitelia radových vojakov, ktorí za najväčší bonus popri prežití nepochybne považovali ukradnutie záchodovej misy, paplóna, či mikrovlnky z niektorého bytu opusteného vyhladovanými a život si zachraňujúcimi Ukrajincami.
Rusi prakticky od začiatku okupácie Ukrajiny zvolili taktiku „spálenej zeme“ a nie raz sa verejne nechali počuť, že čo nezískajú oni, to nebude mať nikto. Povedané inak, čo sa im nepodarí ukradnúť, to jednoducho zničia. Tomu, kto majetok vybudoval – nezostane!
Smutný a tragický vývoj v krajine v 21. storočí, ktorá aj vzhľadom na množstvo nerastného bohatstva, mohla vo svete niečo znamenať. Rozhodla sa radšej do svetovej histórie zapísať na úrovni tých najprimitívnejších barbarov vyhrážajúcich sa svetu použitím jadrových zbraní a vyvolaním ďalšej svetovej vojny.
Už viac ako desaťročie práve Ruská federácia operuje vytvorením tzv. „Novorusie“, čo predpokladá zabratie územia Ukrajiny od hraníc s RF, pozdĺž Azovského a Čierneho mora až po Rumunsko.
Posledné dva roky na tomto chorom a pre bezpečnosť Európy rizikovom pláne Ruská federácia intenzívne vojensky pracuje.
Čo čaká Európu v najbližších rokoch? Napíšte do komentára, ako a na základe čoho vidíte našu budúcnosť.
