Pred piatimi rokmi nájomný vrah na objednávku doteraz nepotrestaného objednávateľa – zločinca zabil dvoch mladých ľudí. Cena vraždy na objednávku zodpovedala cene osobného auta strednej triedy.
Za pár desiatok tisíc Eur vplyvný človek – skôr ľudský odpad – vymenil dva mladé ľudské životy. Aby mu novinár nezavadzal v biznise a jeho plánoch…
Pred zhruba rokom na mol ožratý Dušan Dědeček sadol do auta a vedome ho šoféroval cez mesto, nezvládol riadenie, havaroval a zabil 5 mladých ľudí a ďalších 20 zranil. Ako trest mu tento „srandovný štát“ vymeral 15 rokov väzenia. Teda 3 roky za každého mladého človeka, ktorý prišiel do Bratislavy študovať, aby možno v budúcnosti vynašiel liek na rakovinu, zachraňoval iných ako lekár, či spoločnosti prinášal nové vedecké objavy.
V obidvoch prípadoch konali konkrétni ľudia cielene, nehľadiac na nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a hľadeli len na svoj osobný prospech. Jeden sa chcel zbaviť nepohodlného novinára, iný ignoroval zákony a šoféroval v stave, v ktorom príčetný človek nemôže sadnúť ani na bicykel a presunúť sa z krčmy domov.
V oboch prípadoch prebiehalo náročné vyšetrovanie, do ktorého boli zapojené desiatky až stovky policajtov, znalcov a iných odborníkov. V oboch prípadoch štát vynaložil množstvo prostriedkov na zistenie všetkého, čo zistiť bolo potrebné pre vyšetrenie týchto pre spoločnosť brutálnych činov. V oboch prípadoch bola verejnosť neskutočne pobúrená až šokovaná z toho, čo sa v našej malej krajine v srdci vyspelej Európy môže stať. Kam až môže dospieť situácia, keď nie sú jasne a zrozumiteľne dané hranice pre každého rovnako, keď neplatia žiadne pomyslené čiary a nepísané zákony a keď morálka a etika sú len slovami, ktorých dnes už samotné vyslovenie vyznieva komicky.
Ľutujem Zlatku Kušnírovú, Jozefa Kuciaka a všetkých rodičov a pozostalých obetí, ktoré mohli žiť, keby si štát plnil povinnosti v čase, kedy to má zmysel a kedy je štát ako taký pre občanov potrebný.
Ekonomické škody a problémy sú riešiteľné a napraviteľné. No na zlyhania a nimi spôsobené škody na morálke a etike spôsobia utrpenie nielen našim deťom, ale aj vnukom a ak sa nespamätáme, tak Slovensko zostane trvale krajinou na mape Európy síce zaznačenou, no plnou smutných ľudí, bez akejkoľvek zmysluplnej budúcnosti.
