Boli to desiatky, až stovky otázok od známych, množstvo debát a aj otvorených diskusií hlavne za posledné dva mesiace. Mimoriadne intenzívne tak dva týždne. Vždy som odpovedal rovnako – „Koho budem voliť? Neviem. Viem ale, koho voliť určite NEbudem. A prečo…“
Dnes využijem posledné hodiny,aby som sa k téme vyjadril verejne.
Na Slovensku sme od Nežnej revolúcie mali niekoľko momentov, ktoré priamo rozhodovali o ceste, po akej sa krajina a teda aj my jej občania, v budúcnosti budeme uberať.
Po troch vládach Vladimíra Mečiara sme pochopili, že ak neodstránime totalitné zlo z politického života úplne, do Európskej únie a NATO nevstúpime a zostaneme niekde medzi Moskvou sústavne sa zmietajúcou vo vnútropolitických problémoch a de facto občianskych vojnách so separatistami snažiacimi ovládnuť aspoň niektoré regióny bývalého ZSSR a dávno zjednoteným Berlínom.
Ľupták zvaný „Keľňa“ zo seba vydal pamätný výrok „načo je nám NATO“ a príčetná časť populácie Slovenska pochopila, že „politici“ ktorí to v hlavách nemajú úplne upratané, musia byť vytlačení z verejného života.
Podarilo sa. Dzurindove vlády Slovensko dostali späť na cestu smerujúcu k prosperite západu, aj keď zrovna sľubované „dvojnásobné platy“ sa nekonali.
Európska únia aj NATO zabezpečilo prodemokratické smerovanie Slovenska, no žiaľ Dzurinda akosi nevedel, kedy je čas a možnosť odísť so cťou s mimoriadne kladným zápisom do histórie a – nuž, výsledok sme videli v konci SDKU a vlastne ho vidíme doteraz v prieskumoch strany, ktorej sa stal lídrom pre voľby do NR SR 2023.
Slovensko po krátkej vláde Ivety Radičovej na dlhých prakticky 12 rokov uchopil pod svoje vedenie Róbert Fico, ktorý minimálne umožnil jeho ukradnutie nám občanom niekoľkými zbohatlíkmi,o pôvode majetku ktorých asi dnes už pochybuje málokto.
Vražda Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej znovu Slovensko a Slovákov prebudila. Námestia sa zaplnili desiatkami tisíc občanov nespokojných s kauzami ako Gorila, s chrapúnskym delením ľudí na „našich“ a tých iných, s rozkrádaním štátu a aroganciou moci,ktorá už prekročila úplne všetky nie len akceptovateľné, ale aj tolerovatelné hranice.
Vládu prevzala“krajšia“ a verejne nie tak sprofanovaná tvár dlhoročného člena strany Petra Pellegriniho, ktorý síce zázraky neurobil, ale aspoň to ustál do volieb. Výrok jeho a vtedy ministerky vnútra Sakovej “ bude to drahé… to nevadí, oni na to budú hľadať peniaze“ už ale minimálne u časti populácie prekryl odpor proti opatreniam obmedzujúcim šírenie vírusu COVID-19, ktoré ale od začiatku zavádzala práve Pellegriniho vláda.
Človek nasratý prirýchlo zabúda a áno, je pravdou, že Matovičova vláda sa v prezentácii jej predsedu mala výrazne stlmiť a odborné veci fakt mala nechať na odborníkov.
Na strane druhej treba povedať jasne a zrozumiteľne, že pandémiu, krízu a následne otvorený vojenský konflikt v susednej krajine, skutočne nezažili generácie viac ako pol storočie.
Zlyhal ale aj štát vedený práve vládou Igora Matoviča. Vláda nepochopila, že nevymenenie kľúčových riadiacich pracovníkov hlavne v PZ SR spôsobí vážne problémy nielen pre ňu, ale v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť.
Ešte 13. septembra 2021 sme pod titulom „Keď nevymenia noví starých, onedlho vymenia starí nových…“ publikovali článok v tomto znení:
Toto som pred rokom hovoril a písal. Povedané inak „starého psa novým kúskom nenaučíš…“
Týka sa to (aj) hlavne Policajného zboru, ktorý je mimoriadne dôležitým prvkom a súčasťou v nastoľovaní práva v krajine.
Možno sa určitú dobu dalo vyhovárať na koronu, možno na začiatku skutočne bolo potrebné hlavne zabezpečovať funkčnosť opatrení a kontinuitu v riadení zboru. Ale na začiatku. Už v lete a na jeseň sme na začiatku neboli. A zmeny nedošli. Výsledok vidíme…
Myslel, alebo snáď dúfal niekto z nových kompetentných, že staré štruktúry navyknuté na určitý spôsob riadenia, rozhodovania a vlastne celého chodu zboru, tí starí budú konať len tak po novom? A prečo by mali?
No, nie všetci a všade sú zlodejmi. Sú aj čestní a spravodliví, otázka je, koľko ich je a či sa prejavia. Našťastie sa ich hodne prejavilo a o zmeny mali záujem. Skutočný a nefalšovaný záujem o skutočné a nefalšované zmeny. Začali ich robiť, no boli blokovaní nadriadenými a systémom. Tým systémom, ktorý bol viac ako desať rokov budovaný, aby chránil „našich ľudí“.
Narazili. Nielen na už menovaných nadriadených, ale aj na rozhádaných politikov ošetrujúcich si vlastné záujmy a chrániacich znovu „svojich ľudí“.
Stretám sa s mnohými vysoko postavenými policajtami a už niekedy začiatkom roka mi hovorili, že vzhľadom na stav v koalícii a hroziaci návrat „starých časov“, aj tí slušní a odhodlaní robiť zmeny radšej pribrzdili a nasadili „vyčkávací mód“. Žiadna extrémna aktivita a zápasy tam, kde by to v budúcnosti mohlo byť vyhodnotené ako nadpráca a zbytočná aktivita a čím by sa stali neprijateľnými pre tých (staro)nových, ktorých príchod očakávajú.
Táto koalícia vzhľadom na koronu v ktorej začala pôsobiť a situáciou spôsobenú nízku popularitu, veľa možností prezentácie nemá.
Voľba protikorupčných strán z rúk takého veľkého množstva ľudí nebola náhodná. Súčasné strany dostali skutočne silný mandát, no nie na obchodovanie a hazardovanie s dôverou občanov, ale na ZMENU. Ak tento mandát premrhajú, ak sklamú občanov a zmenu reálne nedonesú, do histórie sa zapíšu veľmi nepeknými písmenami a – čo je najhoršie – ľuďom zoberú vieru v lepšie Slovensko. Bez korupcie, tunelovania verejných zdrojov a ochrany „našich ľudí“. Zoberú im nádej na dlhé desaťročia.
Lebo už nebudú kajúcnici a dohody. Na dlhé desaťročia bude temnota a neistá budúcnosť pre každého, kto vie existovať, žiť a podnikať podľa zákonov, bez korupcie a podlého zneužívania moci.
Zvykne sa hovoriť – padni komu padni. Platilo to niekedy na Slovensku? A platí to teraz?
Tak sa zamýšľam, či ešte na svete existuje štát, kde takmer za poslednú dekádu polícia nemala najvyššieho šéfa, ktorý by neskončil vo väzbe, alebo aspoň s obvinením zo závažnej trestnej činnosti na krku.
Počúvali sme, že polícia potrebuje reformy. A my vidíme, že reformy potrebuje celá krajina. V prvom rade po stránke morálky a etiky, ktorú hulváti a nenažraté prasatá zo spoločnosti úplne vyhnali. A tak vidíme, čo veľmi rýchlo nasleduje. Celé zle…
Dnešné zatýkanie ďalších elitných policajtov významne zneisťuje občanov a vyspelejšiemu zahraničiu dáva dôvody poklepať si po čele.
A pritom je to tak jednoduché. Zmeny so starými ľudmi nikto a nikdy nevykoná…
P.S.: Patrím medzi ľudí, ktorí volili zmenu. A vidím, že aj to, čo ju mohlo doniesť, je nepochopiteľne a účelovo blokované. Je jedno z akého dôvodu – výsledok je rovnaký.
Tadiaľto žiaľ cesta nevedie.
– – –
No, tak tá nami pred viac ako dvomi rokmi verejne avizovaná výmena „nových starými“ sa o tri dni pravdepodobne udeje…
Ale k veci. Koho teda v sobotu určite NEbudem voliť?
Určite môj hlas nedostane ĽSNS a Republika. Nie, vysvetľovaním prečo, nemienim strácať čas. Kto nevie,aj tak by nepochopil…
Určite nedostane môj hlas Ficov SMER – myslím si, že po prevalení všetkých káuz a priznaniach ich aktérov, je ukradnutie štátu tak viditeľné, až viditeľnejšie byť nemôže. Áno, nechcem už rozsudky súdov na objednávku zločincov, nechcem ničenie životov slušných ľudí sudkyňami a sudcami za dámske kabelky, nechcem, aby zločincom pri montovaní kamier do kancelárie GP asistovali samotní prokurátori, ktorí opačne, majú povinnosť dozrieť na ich zatknutie a spravodlivé tresty pre nich.
Nebudem voliť ani HLAS. Nie pre odchovanca SMERu Pellegriniho, ale pre ľudí,ktorých dal na kandidátku. Odmietam trestaných ľudí za úmyselné trestné činy, či ľudí manipulujúcich dôkazmi s účelom privodenia prospechu im aj za cenu marenia spravodlivosti.
Nebudem voliť komunistov – tí dávno patria do Múzea totality spolu so všetkými „politikmi“, ktorí počas Nežnej revolúcie kachličkovali kúpelne a 17.november si ani nevšimli…
Nebudem voliť SNS – ďalšie kľananie sa Putinovi by fakt bolo choré, vlastne choré bolo aj to už dávnejšie medializované. A aj tu vidím na kandidátke ľudí vyšetrovaných PZ a morálne skôr na úrovni odpadu spoločnosti, než elity,ktorá by mala tvoriť zákony v Slovenskom parlamente.
Napriek tomu, že zostatok nie je veľmi široký, je zrejmé, že môj hlas dostane niektorá z demokratických strán. Vyčítam im že nepotlačili svoje ambície a nespojili sa do koalície – asi minimálne niektorým predsa len nejde tak o osud Slovenska, skôr čakajú na príspevok štátu za voľby.
Môj názor na financovanie strán štátom? Strany by mali financovať ich členovia a nie štát. Hneď by sme videli, koľko by ich bolo a ako by sa zrazu zmenil spôsob ich komunikácie a uchádzanie sa o hlas občana vo voľbách.
Fakt je, že ešte stále nie som rozhodnutý,no jedno sľubujem – môj hlas neprepadne. Nechcem totiž návrat mafie a bezprávia na Slovensko. Nechcem na posledné tri roky spomínať ako na ťažké obdobie, no roky nádeje v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, ktoré občanom niektoré arogantné prasatá vo funkciách zmarili.
Predstavitelia demokratických strán vo voľbách na jar 2020 dostali mimoriadne silný mandát od voličov s jasne pomenovanou „objednávkou“ priniesť do spoločnosti ZMENU. A mali neopakovateľnú možnosť sľub daný občanom naplniť do poslednej bodky.
NENAPLNILI…
Ústavná väčšina im pohodlne umožňovala zo Slovenska urobiť právny štát, významne potlačiť všadeprítomnú korupciu a klientelizmus a krajinu vrátiť späť medzi štáty s jasným a nezvratným hodnotovým ukotvením, kde sa netreba báť fanatikov verejne sa vyhrážajúcich dokonca použitím jadrových zbraní s cieľom zmocnenia sa území iných štátov.
ZLYHALI !! Teda, nie úplne, len akosi zabudli, že vo funkciách nebudú večne a že ich primitívne hry o moc a ochranu (aj keď nie až tak hulvátskym spôsobom) tých „svojich“ ľudí až príliš okato preháňajú.
Áno, úplne to pos°ali a dnes sme tak znovu na vážnej križovatke. Slovensko buď zmení svoje smerovanie a postupne sa vráti k medzinárodnej izolácii, minimálne ignorácii príčetnými politikmi vyspelých demokratických štátov, alebo bude – aj keď asi pomalšie, no pokračovať po ceste demokracie, práva a slobody.
Po sobote buď budeme s nemým úžasom pozerať čo dokážu pokrivené paragrafy v súčinnosti s pokrivenými charaktermi s oslobodzovaním zločincov a mafiánov, alebo sa konečne dočkáme spravodlivosti aspoň c niektorých prípadoch, kde bezcharakterní zmrdi urobili aspoň nejaké chyby, ktorých sa čestní vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia dokážu chytiť pri nastoľovaní tak neskutočne zdecimovaného práva na Slovensku.
Mám obavy, že keď to „nedajú“ demokratické sily, už nikdy nebudú kajúcnici, nebudú vlastne ani kauzy, lebo nebude tých, ktorí by sa skorumpovanej moci dokázali dostatočne účinne postaviť na odpor.
A nie každý chce Slovensko opustiť…
Na záver, áno, politici za posledné tri roky zlyhali. Neznamená to ale, že keď som nespokojný s kvalitou kávy v kaviarni, na protest sa pôjdem do záchoda napiť vody zo záchodovej misy.
… a to by nemal robiť nikto. Fakt je lepšie rozmýšľať …
