Aj za socializmu museli ľudia bývať. Stabilizačné byty poskytovali aj niektoré veľké závody, armáda a štát.
Výstavba bytov vo veľkom počte si vyžadovala rýchle technológie. Tak začala výstavba činžiakov z typizovaných panelov. Rovnaké projekty, rovnaké byty, nízka kvalita aj na dobu socialistickú. Kvalitu kompenzovala kvantita a ľudia aj keď boli nespokojní, mali kde bývať.
V bývalej NDR (Nemecká demokratická republika) po zjednotení Nemecka pristúpila k búraniu sídlisk pochádzajúcich zo socialistickej výstavby, nakoľko ľudia v panelákoch odmietali bývať.
U nás sme pristúpili k postupnému zateplovaniu fasád bytoviek, ich čiastočnej rekonštrukcii, čím sme dosiahli do určitej miery prekrytie nedostatkov navonok a relatívne predĺženie životnosti panelákov. Žiaľ, iba relatívne.
Výrazne bola zvýšená hlavne cena bytov a náklady na bývanie. Na zateplovaní zarobilo zopár vybraných firiem a niektorí „šikovní“ domovníci schopní obhájiť cenu zateplenia s dostatočnou finančnou rezervou „vatou“ na delenie. Problémom ale je hrúbka a kvalita zateplenia. Začínalo sa s 5 cm. Dnes sú ale požiadavky legislatívy úplne inde. Niektoré bytovky vysoké úvery ešte stále splácajú…
Takto sa na kvalitu stavaných bytov za socializmu pozerala vtedajšia štátna televízia a občania, ktorým na bývanie boli byty určené:
Vynikajúce socialistické byty (1986)
