Aj takúto otázku si už dnes kladú prevádzkovatelia priestorov využívaných verejnosťou zvyknutou v lete sedieť v príjemne klimatizovanom prostredí.
„Každý mesiac ďalšia facka a poleno pod nohami. Na Slovensku sa prestáva oplatiť podnikať“ – počúvame stále častejšie od podnikateľov s pokračovaním – „Byrokracia neustupuje, kontrola za kontrolou a každého z nás úradníci platení z našej práce automaticky berú za podvodníka“
Sme svojim spôsobom veľmocou vo výrobe elektrickej energie z jadra na počet obyvateľov. „Elektriny máme prebytok a došla mi faktúra s cenou elektriny cez 70 centov za kilowat – pokračuje nahnevaný podnikateľ.
Podnikatelia krvácajú a nejakí priekupníci zarábajú milióny. Štát sa zadlžuje dotovaním vysokých cien priekupníkom, namiesto prijatia mimoriadnych opatrení v mimoriadnej situácii, ktorou de facto vojna je.
„Počas korony vedeli zasiahnuť a obmedziť nás v práve legálne podnikať, no odvody a poplatky štátu nám neboli odpustené. V tržbách sme klesli aj o 90% a nikoho to netrápilo. Za neskôr zaplatené odvody nám boli vyrúbené penále. Sú to paraziti neschopní urobiť pre poctivých podnikateľov nič, z pomoci štátu zase vyťažili podvodníci“ – rozčuľujú sa právom podnikatelia.
„Štát zamestnáva stále viac úradníkov. Kedy politici pochopia, že všetko má svoje limity?“
Aj keď by sme chceli inak, nemôžeme. Musíme súhlasiť s názorom, že štát si priam pýta reštart a jeho budovanie znovu a od základov. Možno až o dve tretiny s menším počtom úradníkov. Dediny s počtom obyvateľov rovnajúcim sa počtu ľudí bývajúcich v jednom paneláku musia byť minulosťou čo najskôr.
Slovensko má menej obyvateľov, ako metro v Londýne denne prepraví pasažierov. Slovensko je na úrovni jedného z predmestí väčších metropol sveta. Berme to konečne ako fakt a začnime sa tak aj správať.
