Pochod takmer 200 000 Slovákov spoza ostnatých drátov do slobodného sveta za Železnou oponou sa odohral iba niekoľko dní po Nežnej revolúcii a to v najstudenšom dni toho roka. Bolo -11 C a napriek tomu sa práve tento okamih do pamäti všetkých účastníkov zapísal mimoriadne pozitívne. Spolu sme sa prihlásili k hodnotám slobodnej a demokratickej Európy vo viere, že v krajine bude už len lepšie.
Drvivá väčšina, snáď 99% účastníkov tohto historického pochodu, nikdy za skutočnou Železnou oponou, na slobodnom západe nikdy nebolo. A presne ten počet ľudí pozeral na obchody vtedy „rakúskej dedinky na konci sveta Wolfsthal“ a malinkého provinčného mestečka Hainburg s vytreštenými očami a nepochybne aj nemalou závisťou.
Čakal nás nový svet, nový život.
Pred 33 rokmi som do Hainburgu išiel so svojim otcom. čím sme mali možnosť zúčastniť sa na tejto dôležitej takmer celonárodnej akcii. Najznámejší protagonisti Nežnej revolúcie Milan Kňažko a Ján Budaj sa prítomným prihovorili z traktorovej vlečky spolu s Helmutom Zilkom, starostom Viedne. O štvrťstoročie neskôr som po rovnakej trase do Hainburgu zobral svojho syna, aby sme sa presne na rovnakom mieste symbolicky dali do reči s Jánom Budajom.
Viac čítajte tu:
Fotografie z pochodu do Hainburgu na výročie Dňa ľudských práv z pred 33 rokov:
Foto: (C) Milos Majko
Pred týmto významným výročím som rozmýšľal koho oslovím, aby sa vyjadril k minulosti a k súčasnosti a typ padol na umelca Petra Kalmusa. Dohoda bola, že sa stretneme u nás v Múzeu totality, no pracovné vyťaženie nás oboch spôsobilo, že sme krátky rozhovor absolvovali v jednej z piešťanských kaviarní, ktorá žiaľ čo do svetelných podmienok nie je vhodná na filmovanie.
V tomto prípade však dôležitým nie je obraz, ale obsah samotného rozhovoru, za ktorý Petrovi ďakujem.
