Prakticky každý deň sa dozvedáme o množstve podvedených ľudí sofistikovanými a pre bežného človeka ťažko odhalitelnými metódami, ale aj jednoduchými a priehľadnými ťahmi, na ktoré by naletieť nemali ani tí najjednoduchší spoluobčania. A naletia…
Aj na nete ponúkané „výhodné pôžičky“ sú tak častým spamom v elektronickej komunikácii len preto, lebo sa rozposielanie miliónov týchto ponúk oplatí. Vždy sa nájde dostatok finančných žiaľ doslovne analfabetov, ktorí sa na mimoriadne výhodne znejúce ponuky nechajú nalákať. A kde je dopyt, tam prirodzene vznikne aj ponuka.
Denne sme atakovaní spamom oznamujúcim nám, že sme sa stali „štastnými dedičmi“ miliónového majetku po doteraz netušenom príbuznom žijúcom inkognito napríklad v Južnej Amerike, no dedičstvo získame až po poukázaní zdanlivo „smiešnej“ platby potrebnej na zúradovanie dedičstva právnou kanceláriou v zahraničí. Samozrejme, reálny je len účet, na ktorý máme poukázať niekoľko tisíc Eur.
Alebo oznamy o balíkoch, ktoré nám „pošta nedokáže doručiť“ do vykonania skutočne zanedbateľnej platby opätovne na reálny účet, no nie vo vlastníctve pošty. Horším prípadom je potreba identifikácie prístupových údajov k vlastnému internet bankingu, alebo zaslanie kompletných údajov vlastnej debetnej alebo kreditnej karty. Vybielenie účtu z počítača nachádzajúceho sa na opačnom konci Zeme, je následne viac ako pravdepodobné.
Starí ľudia sú v tomto o to zraniteľnejší, o čo viac ignorujú príjem aktuálnych informácií a registrujú len to, s čím si ľudia v živote vystačili niekedy pred tromi dekádami.
Sledujúc vzdelávanie na školách a prístup niektorých rodičov k svojim potomkom nemôžeme nevidieť, že ani značná časť mladých ľudí to s budúcnosťou v stále zložitejšom svete nebude mať jednoduché.
Prevencia vo všetkých oblastiach (aj zápase proti kriminalite) je teda dôležitá, je najlepšia no aj najdrahšia pre štát. Politici totiž jej reálne výsledky nevidia hneď, ba ani pred najbližšími voľbami. Výsledky systematickej a účinnej prevencie spoločnosť totiž cíti až po dlhých rokoch, ba až po desaťročiach. A to je obdobie, v ktorom väčšina politikov pri súčasnom nastavení spoločnosti rozmýšľať nechce, alebo nedokáže.
