Je tomu presne 33 rokov, čo v televíznom vysielaní odznela správa o tom, že hranice Nemeckej demokratickej republiky (NDR) sú s okamžitou platnosťou otvorené. Takže ešte večer 9. novembra 1989 začali obyvatelia vtedy socialistického Východného Berlína slobodne prechádzať do dovtedy nedostupného no slobodného Západného Berlína. A práve vtedy začali symbolicky demolovať toľko nenávidený Berlínsky múr, ktorý ich, ale nielen ich, ale všetkých občanov zotročených v totalitnom komunistickom režime pod nadvládou ZSSR tak fatálne obmedzoval na ľudských právach a obral ich o vytúženú slobodu.
Práve toto bol neopísateľný a pre ľudí mimoriadne dojímavý moment, ktorý nám čo sme to zažili dodnes pripomína, že sloboda a demokracia vôbec nie sú samozrejmosťou a práve tieto pre človeka mimoriadne podstatné pojmy môžu byť veľmi krehké.
Samotný Berlínsky múr bol kompletne postavený niekedy v 60. rokoch, no Európa bola rozdelená na západ a východ, už od konca II. svetovej vojny.
Po porazení nacistického Nemecka, počas II. svetovej vojny predstavitelia Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Francúzska a vtedajšieho Ruska vytvorili spojenectvo, aby porazili nacistické Nemecko. Po skončení vojny v r. 1945 sa predstavitelia týchto štátov stretli na Jaltskej a Postupimskej konferencii a dohodli sa, že porazené nacistické Nemecko bude rozdelené na 4 okupačné zóny. Západnú časť Nemecka si rozdelili Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko a východnú časť Nemecka dostal do správy Sovietsky zväz. Rovnako to dopadlo aj s hlavným mestom Nemecka Berlínom. Delenie samotného Berlína, resp. jeho správa nebola až taká jednoduchá. Povojnová dohoda totiž zaručovala po jeho rozdelení spoločnú správu, no konflikty medzi východným a západným blokom boli v podstate od začiatku. Rôzne predstavy o budúcnosti Nemecka ešte viac rozdelili východ a západ, keďže bývalí spojenci mali záujem o zavedenie liberálnej trhovej ekonomiky v Nemecku a Sovietsky zväz mal samozrejme záujem do ním spravovanej časti Nemecka zaviesť socializmus. Vznikla tak na západe Nemecká spolková republika a na východe, teda v časti so sovietskou sférou vplyvu Nemecká demokratická republika.
Netrvalo dlho a nespokojnosť obyvateľov východného bloku narastala. Tzv. východní Nemci začali prechádzať do západnej demokratickej časti krajiny až od vzniku NDR do roku 1949, resp. do vybudovania samotného Berlínskeho múru v r. 1961 z východného Nemecka emigrovalo do Západného Nemecka asi 2 700 000 obyvateľov. Odchod obyvateľov zo stále viac zaostávajúcej časti východného Nemecka na prosperujúci západ začalo spôsobovať vážne ekonomické problémy. Nevyzeralo to dobre ani po stránke politickej a keďže denne z NDR odchádzali hlavne mladí a kvalifikovaní ľudia vrátane inteligencie, vtedajší hlavný predstaviteľ komunistického ZSSR Nikita Chruščov vydal východonemeckej vláde pokyn na trvalé a neprechodné uzatvorenie hraníc východného so Západným Berlínom.
V noci z 12. na 13. augusta 1961 dala vláda Nemeckej demokratickej republiky rozkaz k natiahnutiu drôteného oplotenia medzi východným a Západným Berlínom. Všetky okná a dvere budov, ktoré smerovali do západnej časti Berlína boli natvrdo zamurované. Žiaľ od toho momentu, každý, kto sa pokúsil prejsť z východného do Západného Berlína bol bez výstrahy zastrelený. Ľudia útek napriek tomu stále riskovali a pre ešte väčšie sťaženie emigrácie východných Nemcov na západ a lepšiu „ochranu“ komunistického východného bloku od prosperujúceho kapitalistického západu bol vybudovaný viac ako 3 metre vysoký a 155 km dlhý betónový múr.
Je smutné, že pri pokusoch o útek z NDR do Západného Berlína bolo zabitých najmenej 139 ľudí.
Prišiel jún 1963 a návšteva vtedajšieho prezidenta USA Johna F. Kennedyho v Západnom Berlíne. Pod Berlínskym múrom Kennedy vyjadril svoju podporu obyvateľom Západného Berlína jedným z najznámejších výrokov na svete z danej doby „Ich bin ein Berliner“. Žiaľ v danom momente išlo „len“ o politické gesto a k väčšiemu nátlaku na zmiernenie napätia medzi západom a východom nedošlo. Sám Kennedy totiž vyhlásil „Better a Wall than a war“ teda lepší múr ako vojna. Priamejšiu rétoriku už o 24 rokov zvolil americký prezident Ronald Regan, ktorý predniesol rovnako známu reč „Tear down this wall“. V tejto reči priamo vyzval vtedajšieho najvyššieho predstaviteľa ZSSR Michaila Gorbačova k zbúraniu Berlínskeho múru.
Zo strany Ronalda Regana a Michaila Gorbačova sa udialo viacero historicky mimoriadne dôležitých aktivít zbližujúcich USA a Západ so Sovietskym zväzom a východným blokom.
Večer 9. novembra 1989 teda pred 33. rokmi vo vysielaní televízií hovorca východonemeckého vedenia Günter Schabowski oznámil, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou pre všetkých otvorené. Toto vyhlásenie spôsobilo zhromažďovanie desiatok tisíc obyvateľov Nemecka na hraniciach a ich prechod z východného Nemecka do západného. Už vtedy pri ceste za slobodou až do oficiálneho zbúrania Berlínskeho múru v roku 1990 si každý rád beztrestne do tejto stavby rypol, prípadne buchol, aby aspoň symbolicky prispel k rúcaniu tejto betónovej prekážky tak dlho rozdeľujúcej Nemcov na dve časti.
Časti Berlínskeho múra sú dodnes zachované nielen v samotnom Berlíne (no už sa ich nik viacmenej nesmie dotýkať, resp. ich nesmie poškodzovať, nakoľko ide o dôležitú pamiatku na totalitný režim a originálny kúsok Berlínskeho múru je možné vidieť aj vo vitríne Múzea totality v Seredi. Práve tento kúsok som si v roku 1990 osobne s kladivom prenajatým za 5 západonemeckých mariek odrazil priamo z Berlínskeho múru a uchoval na pamiatku. Som rád, že svojou troškou som pomohol k zbúraniu tejto nehanebnej stavby socializmu a že aj u nás zostane jej kúsok ako memento zachovaný pre naše deti.
Nezabúdajme, že sloboda stojí za to a nenechajme si ju zobrať nikdy a nikým.
Ako pád Berlínskeho múru videli Niklováci? Áno, bol to môj otec, kto na základe vlastných skúseností z cesty absolvovanej do Západného Berlína za socializmu, zorganizoval pre Niklovákov cestu krátko po Nežnej revolúcii, teda v čase, kedy bol Berlínsky múr búraný.
Na pohľadnici sa nachádza rozdelenie Berlína na vápadnúu a váchodnú časť na základe okupačných zón.
