Stále častejšie počujeme, vidíme a cítime, ako demokraciu demokraticky zneužívajú ľudia aj verejne obhajujúci totalitu. A stále intenzívnejšie vnímame fakt, že niečo v spoločnosti nefunguje.
77 násobný nórsky masový vrah a terorista Brejvik iba niekoľko rokov dozadu žaloval štát nespokojný s podmienkami v base. Súd sa jeho životom zaoberal – žalobu z časti vyhral.
Brejvik mimo iné sa sťažoval takto:
„Breivik (37) zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklenenú stenu.
Počas štvordňového vypočúvania vo väzenskom zariadení Skien s maximálnym stupňom stráženia, ležiacom približne 100 kilometrov juhozápadne od metropoly Oslo, sa Breivik sťažoval aj na kvalitu svojej väzenskej stravy, ako aj na to, že musí jesť plastovým príborom.“ – Zdroj: SME.sk
Pýtam sa verejne – zaoberal sa už v našej úžasnej demokracii už niekto tými 77 mŕtvymi, resp. pozostalými, priateľmi a priateľkami obetí, ich partnermi, rodičmi, ich súrodencami? Zaujímal sa už niekto kompetentný tým, ako žijú, ako sa im darí po tak vážnej a pre život traumatizujúcej strate, zaoberal sa niekto poškodenými? Oni sa totiž s Brejvikom zavraždenými blízkymi, nemajú možnosť porozprávať ani len „cez sklo“.
Čo by za to dali…
Prípad zo Slovenska:
Dnes už našťastie ex sudkyňa a ex štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti (keby to nebolo tragické, určite by sme to brali ako žart) rozsudky vyhlasované v „Mene republiky“ mala vymieňať za dámske značkové kabelky, dovolenky a iné nenáležité výhody.
Keď povieme „vymieňala (zobchodovávala) rozsudky“, je to pre drvivú väčšinu ľudí neosobné a nepredstaviteľné. Jednoducho ani len netušia, o čom je reč. Preto trošku takpovediac polopate:
Sudca rozsudkom spravidla zmení život všetkých strán sporu. Keď je sudca podlý, bezcharakterný a skorumpovaný zmrd v talári majúci v rukách moc danú mu štátom a rozhodne nespravodlivo, kľudne môže urobiť zo strany poškodenej vinníka a z vinníka poškodeného. A tak sa môže stať, že zrazu poškodený sa dozvie, že musí znášať nielen škodu mu spôsobenú podvodníkom, ale je to on, kto musí podvodníkovi platiť a to napríklad aj nejestvujúcu pohľadávku. Máme znalosť a k dispozícii právoplatný konkrétny rozsudok, ktorý uvedené potvrdzuje.
V trestnom konaní je to o to horšie, že nevinný človek nielenže rozsudkom skorumpovaného a bezcharakterného sudcu / sudkyne príde napríklad o majetok, ale aj o slobodu. A to už hovoríme o mimoriadnom zásahu do ľudských práv konkrétnej osoby a jej blízkych.
Iba niekoľko týždňov dozadu ex sudkyňa Jankovská pri príchode na súd pôsobila zlomene a utrápene. Niektorí sa jej zastávali.
Ja tvrdím – no a čo. A čo keď je zlomená a čo keď je utrápená. Čo keď je psychicky na dne. Spôsobila si to sama úmyselným konaním, ktoré je jej kladené za vinu v obžalobe. Zlyhala ako sudkyňa, zlyhala ako autorita, ktorú občanovi zákon prikazuje rešpektovať. A zlyhala morálne, eticky a ľudsky.
Pre každého slušného človeka takýto človek je a zostane spoločenským odpadom nezaslužujúcim si súcit. Preto, lebo takíto ľudia nemajú súcit vedy, keď „V mene republiky“ neprávom likvidujú ľudské osudy.
Pri úkladnom vrahovi dvoch mladých ľudí v kaviarni Tepláreň v Bratislave, žiaden súcit necítim. Rovnako, ako ani pri Jankovskej, Kočnerovi a ďalších osobách zneužívajúcich kontakty, moc a postavenie dané im štátom, alebo nezákonným podnikaním.
Ako v prípade pošahaného extrémistu Brejvika, tak pri Jankovskej, ale aj pomýlenom vrahovi z predvčerajška, ma zaujímajú ich obete.
A mali by zaujímať aj kompetentných, aby prílišná demokracia nerozložila samú seba. Už tým, že je…
