Bez systematickej pomoci strednej triede, malým a stredným firmám, onedlho budú prepadnuté v chudobe ďalšie desiatky tisíc ľudí.
Čo s tým?
Spomeňte si na inštrukcie osádky lietadla určené pasažierom pred štartom: „v prípede dekompresie nasaďte masku najskôr sebe, aby ste následne mohli pomôcť svojmu dieťaťu“.
Pud sebazáchovy matke totiž káže najskôr zachraňovať dieťa a až následne seba. Takže silnejší najskôr chce zachraňovať slabšieho. Logické do momentu, pokým si pragmaticky neuvedomíme fakt, že v určitých mimoriadnych situáciách to v záujme prežitia musí byť práve opačne.
Malé a stredné firmy a stredná, tak v každej spoločnosti prepotrebná vrstva občanov nateraz ešte nepotrebuje sociálnu výpomoc. Čo potrebuje, je práve systematická pomoc zo strany štátu a to napríklad vo forme úplného odbúrania byrokracie, maximálne uvoľnenie rodinného podnikania a to aj za cenu daňových a odvodových úľav. Povedané inak – ak im štát nemôže pomôcť finančne, nesmie ich aspoň zdierať. V súčasnej situácii je lepšie nič nedať a nič nežiadať, ako chcieť veľa a onedlho nedostať nič. A následne mať na krku ďalšie hladné krky neschopné splácať záväzky bankám, v exekúciách a na pokraji sociálnych samovrážd.
Dnes je potrebné podstatne viac počúvať hlas ulice. Mám na mysli stále tej ulice, ktorá sa k extrémizmu a protisystémovosti neradí, no sleduje situáciu a rozhoduje sa. Nenúťme týchto ľudí vybrať si ľahké riešenia náročných problémov.
Je potrebné konať skôr a účinne. Dokážu to súčasní politici v čase uprednostňovania osobných zápasov o moc a dokazovania si navzájom, kto má väčšieho a vytrvalejšieho…
