NESMIEME ZABUDNÚŤ
Moja bývala kolegyňa JUDr. Ľubomíra Zlochová bola v auguste 1968 mladou sudkyňou. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy si na dvere pojednávacej miestnosti zavesila nápis: “Počas okupácie nepojednávam”.
A ani nepojednávala. Bola vyhodená z justície a do taláru sa mohla vrátiť až po páde komunistickej diktatúry v roku 1989.
Urobila to preto, lebo verila v právo, zákonnosť a spravodlivosť. Nemusela to frázovito opakovať, pretože to, čomu verila, prejavovala v skutkoch.
Po Nežnej revolúcii bolo pre mňa výnimočným šťastím a cťou, že krátku dobu posobila ako moja blízka kolegyňa na Ministerstve spravodlivosti v rokoch 2004-2005 (vo funkcii štátnej tajomníčky). Jej cit pre spravodlivosť, odvaha a charizma boli inšpiráciou pre všetkých, s ktorými spolupracovala.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy mala za následok stovky obetí na ľudských životov a stovky tisíc zničených ľudských príbehov.
Na tieto obete zločinného systému nesmieme nikdy zabudnúť.
A rovnako by nás mali inšpirovať osobnosti ako pani sudkyňa Zlochová – ich odvaha, integrita a charakter. Osobnosti, ktorých presvedčenie o práve a spravodlivosti nezlomil ani oveľa silnejší “nepriateľ”.
Foto: Ústav pamati národa
Zdroj: FB
