To sú tie paradoxy doby…
Pamätám si časy, keď všetci dookola nadávali na komunistov. Boli to zlodeji, gangstri, ktorí ľudí okradli o pozemky, dedom znárodnili pôdu, dedovizeň.
Pamätám si časy, keď ľudia nadávali na Rusov. „Svine ruské“, ktoré sa tu priživovali, ktoré sme museli kŕmiť. Ktoré nás obsadili. Ktoré nám zobrali našu mierovú slobodu.
Dnes tí istí ľudia volia komunistov a zlodejov zo Smeru.
Dnes tí istí ľudia obhajujú nehanebnú vojnu Rusáka na Ukrajine. Lebo na 1968 už rýchlo radšej zabudli.
To sú tie paradoxy života – štokholmský syndróm je silný. Špeciálne v tomto národe, ktorý sa vyžíva v tom, že sa vždy štylizuje do role obete.
Ako sa hovorí, my nikdy nič, my muzikanti.
A potom sa čudujeme, že sa nevieme posunúť dopredu. S komunistami a ruskými podržtaškami ťažko.
Tak vám všetkým, čo ste kedysi nadávali na komunistov a Rusov, a dnes im leziete do .. „otvoru“, odkazujem:
So Sovietskym zväzom na večné časy – ALE JEDINE V RUSKU !
Zdroj: FB