… a prvých päť dní sme mali slzy v očiach ešte veľakrát.
Asi taká bola naša reakcia na dodávku plnú detí. Najmladšie sú dvojičky a majú sedem mesiacov a boli vo vajíčkach vedľa mamy. Vpredu vedľa otca dve deti a úplne vzadu ešte tri.
Na dodávke vzadu veľký nápis v Azbuke „DETI“. To aby po nich Rusi nestrieľali…
Dodávka plná vecí – rodina opustila bombardovaný Kyjev a zamierila na západ. Do Európskej únie. „V Kyjeve zostal náš päť izbový zariadený byt a my sme odišli len s tým najnevyhnutnejším, aby sme zachránili životy deťom“ – hovorí ich mama. „A to rodina nie je kompletná, dve dospelé deti museli zostať v Kyjeve. Dcérka je týždeň pred pôrodom a dospelý syn bude asi povolaný do boja“ – dopĺňa manželku ich otec.
Rodinka si vykladá to málo, čo sa im pri úteku z bombardovaného Kyjeva podarilo zbaliť a dostáva šesť postelovú izbu v našom dome. Okamžite izbu prispôsobujeme ich potrebám. Z dvoch sedačiek sa stávajú ďalšie postele a z konferenčého stolíka pult na všetko.
Urobíme všetko preto, aby sa u nás tých pár nocí cítili čo najlepšie…
Monika chytá to náručia jedno z dvojičiek a znovu plače. „Kde to žijeme, že rodičia musia s takýmito detičkami utekať, aby im ich vojaci iného štátu nezastrelili?“
My Kyjev, prímorskú a historickú Odessu, ale aj iné mestá Ukrajiny dôverne poznáme. Navštívili sme ich niekoľkokrát a chceli sme sa tam vrátiť aj tento rok. Nevrátime, Kyjevčania v núdzi tentokrát prichádzajú k nám.
Deti sa rýchlo udomácnia a zvyká si aj ich havino. Len s našou dobermannkou majú sústavné verbálne konflikty. Asi rečová bariéra.
Do domu sa vraciame s kamerou a opatrne sa pýtame, či nám niečo o sebe, útrapách a vojne na Ukrajine povedia. Nemajú s tým najmenší problém. „Nech svet vie, čo nám Putin urobil. Nech zdochne!“ – so slzami v očiach a pri pohľade na mobil so správami z bombardovaného Kyjeva si vzdychne mama. A snaží sa cez internet spojiť s dcérou.
Dospelá dcéra z Kyjeva neodcestovala. Je vo vysokom štádiu tehotenstva a na pôrod čaká ukrytá v pivnici v mimoriadne intenzívne bombardovanej časti Kyjeva Buša. Bojí sa, že po narodení dieťaťa, schovaných Ukrajincov prezradí jeho plač…
Počas troch dní vidíme plačúcu matku s dcérkou telefonovať ešte veľa krát. Ostatné deti sa hrajú a pomáhajú rodičom s dvojičkami.Pomáhajú variť, kŕmiť a prebaľovať.
Po 13 rokoch máme na dvore kočík a po ulici sa s deťmi prechádza ich otec. Staršie dcérky mu k ohrade nosia raňajky a otec trpezlivo kočíkuje. Na čo pri tom myslí cez tisíc kilometrov od bombardovaného domova?
Čas uteká a všetci vieme, že rodina so siedmymi deťmi u nás len odpočíva po dlhej a náročnej ceste z ukrajinského Kyjeva na ceste do bezpečia.
Rodina je zbalená na ďalšiu cestu. Stretáme sa v klube, ktorý je vlastne súkromným barom a malou posilovňou. Ešte debatujeme. Rodičia pri espresse a deti šálke horúcej čokolády. Mama nám hovorí, že jej dcérka bude každým dňom rodiť. Je na Rusmi bombardovanom predmestí Kyjeva bez elektriny, dostatku potravín, bez vody, plynu a tepla. Pri mínus 9 stupňoch Celzia vonkajšej teploty v nevykurovanej pivnici.
Pozeráme fotoknihy z Kyjeva, Odessy a ďalších miest. Preč sú časy, kedy sme tam v kľude sedeli na káve rovnako, ako oni v danom momente sedia u nás.
Pokračujú do Českej republiky a následne do Nemecka. Alebo Španielska? Ešte nevedia. V Kyjeve pracovali v jednej z televízií a majú známych na západe. Snáď im pomôžu a snáď im pomôže aj štát, kde sa usadia. Veria, že na deti dostanú dostatočnú finančnú pomoc, ktorá im umožní slušné vzdelávanie a život.
VIDEO, v ktorom je zhrnuté všetko dôležité:
Ani táto rodina u seba doma nepotrebovala nič viac, ako mier. Agresor Putin ale poslal Ruskú armádu, aby im bombardovala krajinu a ohrozovala ich na životoch. Ten ich sa zmenil od základu. My sme to videli a zažili takpovediac „na vlastnej koži“. A chceme, aby ste to vedeli aj vy. Aby sme spoločne pochopili, že títo ľudia sa ničím neprevinili. Oni nechceli svoje domovy opustiť. Chceli a chcú žiť bez vojny a v bezpečí.
Sme radi, že sme aj tejto rodine bezpečie aspoň na tie tri dni poskytli aj my.
Lúčime sa ako inak, znovu s plačom. Veľkí aj malí. Ešte sa uvidíme. Možno smerom na západ od nás, možno raz v našom obľúbenom Kyjeve v príjemnej kaviarničke na dobrej kávičke. Dvojičky už určite budú veľké a ten útek pred vojnou si pamätať nebudú. No my na to nezabudneme. Na tri dni sa stali súčasťou života našej rodiny.
Veľa šťastia priatelia !
– – –
Titulná fotografia: Šťastná veľká rodina za mierových čias žijúca v 5 izbovom byte v Kyjeve. Vojna všetko zmenila. Rodina dnes uteká pred bombardovaním, aby deťom zachránili život. A sú odkázaní na pomoc dobrých ľudí po ich ceste do bezpečia.
– – –
Do dnešného dňa sme poskytli útočisko 28 Ukrajincom, prevažne deťom utekajúcim pred vojnovým konfliktom vyvolaným Ruskou federáciou. A pomôžeme aj ďalším – ak to bude v našich silách.
Chápeme, že nie každý má podmienky na ubytovanie viacerých ľudí v samostatnej nehnuteľnosti. My ich máme. Dnes sú u nás ubytované tri ženy a tri deti. Dve dva a pol ročné a jedno šesť mesačné. Dve rodiny. A očakávame ďalších šesť ľudí. Netušíme, kto príde. A neriešime to. Pomôžeme tým, ktorí pomoc potrebujú.
Pomôžte nám pomôcť.
V mene detí útekom z bombardovanej Ukrajiny si zachraňujúcich život – ďakujeme…
