Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok dekrétom uznal nezávislosť a suverenitu samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) ovláyných separatistami. Zároveň Putin nariadil vyslanie armády do týchto oblastí mimo územie Ruskej federácie. Ide o veľmi vážny krok, ktorý nielen u Ukrajincov, ale aj v celom civilizovanom svete vyvolal obavy, že následne zo strany RF môže dôjsť k rozsiahlej invázii na Ukrajinu.
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nariadil povolanie záložníkov (občanov) zaradených do operačnej zálohy.
Samotný prejav prezitenta RF Putina nebol úplne presný čo do obsadenia veľkosti regiónu. Ide o dve Ukrajinské oblasti, kde však separatisti ovládajú len ich menšie časti. Pre predstavu ide o územie o niečo väčšie, ako je rozloha Slovenskej republiky a mimoriadne bohaté na nerastné suroviny. Takýto prejav (teritórium na ktoré si nárokujú Rusi) je pravdepodobne úmyselne nepresný s cieľom vyvolať chaos a neistotu.
Ak by armáda vyslaná na územie Ukrajiny dostala úlohu dobyť celé oblasti, išlo by o otvorený vojenský konflikt a boj by znovu prebehol aj o mestá ako napríklad Mariupoľ, ktorý je ovládaný Ukrajinou.
Konflikt na Ukrajine týmto bezprecedentným porušením medzinárodného práva nezačal, „len“ eskaluje a určite nie je na konci. Bezpečnostné opatrenia okolitých krajín sú pochopiteľné a na mieste, ďalšie sankcie skôr symbolické a už tie súčasné sú pomerne málo účinné.
Ak príde k pritvrdeniu a zostreniu situácie, dá sa predpokladať ďalšie komplikovanie už aj tak výrazne narušeného obchodovania a – vyššia cena už aj tak drahého plynu.
Globalizácia a výrazné medzinárodné ekonomické prepojenia firiem a potrieb štátov, sa aj týmto konfliktom ukážu ešte vo väčšej nahote ako doteraz.
Posun vo vývoji je možné očakávať každým dňom.
