V prvom rade je potrebné pripomenúť, že Ruská federácia prostredníctvom svojich vrcholových predstaviteľov označila aj Slovenskú republiku za nepriateľský štát a verejne aj za legitímny cieľ na vojenský útok.
V druhom rade by sme nemali zabudnúť, že už v roku 1968 k nám, teda na územie iného zvrchovaného a samostatného štátu, Sovietske vojská došli, zabíjali našich občanov a tankami ničili našu infraštruktúru. Následne, dlhé viac ako dve desaťročia nevedeli (nechceli) nájsť cestu domov a vojakov a dôstojníkov aj s ich rodinami nechali vydržiavať Československými občanmi. Po ich odchode nám zanechali dlžoby rádovo v stovkách miliónov vtedajších Korún Československých, rozbité budovy kasární, zničenú prírodu a environmentálne záťaže, ktorých sme sa zbavovali ďalšie desaťročia.
Takže skúsenosti s vojenskou intervenciou na naše územie nástupnícka Ruská armáda má.
Tvrdé sankcie zo strany demokratických krajín mali nastúpiť už po anexii Krymu. Po 24. februári 2022 a otvorenej vojenskej agresii RF voči Ukrajine, mal demokratický západ pochopiť, že okamžitá a nekompromisná reakcia je nevyhnutná. Nie postupné zavádzanie sankcií v čase, počas ktorého sa RF dokáže „otriasť“ a prispôsobiť.
Samotná EÚ mala veľmi rýchlo reagovať aj legislatívou zakazujúcou schvaľovanie vojenskej agresie občanmi EÚ ako zoskupenia štátov agresorom označených za nepriateľské.
Sankcie boli mierne a občania, ale aj niektorí politici (nielen na Slovensku) nemali problém agresiu RF nielen NEodsúdiť, ale dokonca aj hľadať vinu v napadnutej krajine, ktorej samostatnosť verejne spochybňuje aj samotný prezident RF Putin.
RF sankcie čiastočne obchádza – nie každému sú hodnoty vyššie ako biznis – no trpia ekonomiky štátov EÚ.
Na základe čoho sa dnes niekto čuduje, že v krajinách EÚ vzrastá podpora extrémizmu a antisystému?
Takto – že tomu je tak na západ od bývalého Československa, tak trochu chápem, tam si tvrdú čižmu bolševika a totalitný režim so všetkým, čo k nemu patrí, osobne nezažili. Ani streľbu na hraniciach na vlastných občanov.
Ale že v niektorých krajinách ktoré v minulosti boli pod vplyvom ZSSR je toľko ľudí mimo realitu, je na skutočné zamyslenie. Problémom je, že zamýšľať by sa nad týmto dnes skutočným problémom mali politické elity. To by ale nesmeli stáť občanom ako vzor.
Následky súčasného vývoja pre existenciu demokracie a slobody Slovenska, žiaľ odhadnúť nedokážeme.
Ilustračné foto napovedá o mentálnej úrovni tých, ktorí sa sympatiami s kremelským režimom netaja…
