Na prvý pohľad výbornou správou pre Slovensko sa javí odobrenie investičnej pomoci pre závod Volvo vo Valalikoch. Európska komisia ocenila, že projekt je od prvopočiatku výroby klimaticky neutrálny, udržateľný a závod bude produkovať iba elektromobily.
267 miliónov Eur ako opatrenie Slovenskej republiky v prospech spoločnosti Volvo Cars je v súlade s pravidlami Európskej únie o štátnej pomoci.
Ide o investičnú pomoc, ktorá podporí vybudovanie samotného závodu a vytvorenie nových pracovných miest, ktorých má byť zhruba 3300. Na tieto miesta majú nadväzovať ďalšie nepriame pracovné miesta v dodávateľských firmách. Kapacita výroby má začínať na 250 000 elektrických vozidlách ročne.
Všetko by bolo v poriadku, keby sa jednalo o prvý takýto závod na Slovensku a nie piaty. Ani v počte by nemusel byť zásadne problém za predpokladu, že by sme boli ekonomikou čítajúcou desiatky miliónov ľudí a nie štátom, ktorého obyvateľov za jeden deň dokáže prepraviť metro v hlavnom meste Veľkej Británie v Londýne.
Už závody, ktoré na Slovensku fungujú roky sú nútené náborovať zamestnancov v Indii, v Kazachstane a ďalších krajiných kultúrne, sociálne a mnohokrát aj nábožensky vzdialených na míle od centrálnej Európy. Niektoré z týchto firiem majú dlhodobý problém do pracovného procesu zapojiť už dokonca aj Srbov, Macedóncov, zamestnancov z Čiernej Hory, či Bosny a Hercegoviny.
Už štvrtá automobilka, teda Jaguár pri Nitre z nášho pohľadu zvyšovala predpoklad problémov pre malé Slovensko do budúcnosti. Nestojí totiž otázky či, ale kedy príde opätovne k otrasom a ekonomickej kríze ako si pamätáme z čias, kedy podpora predaja nových áut musela byť dotovaná tzv. šrotovným.
Na problém, ktorý nepochybne skôr či neskôr nastane sme upozorňovali v niekoľkých článkoch v minulosti. Slovensko je naozaj veľmi slabou ekonomikou náchylnou na akékoľvek väčšie otrasy. Špecializácia krajiny v podstate dnes už len na výrobu áut bude pre nás veľmi vážnym rizikom odhliadnuc od problémov, ktoré máme už dnes. Na Slovensku je totiž dlhodobo vážne nedostatok kvalifikovanýc pracovných síl vo všetkých odvetviach služieb ako aj priemyslu. Znamená to teda, že dotované pracovné miesta vytvárame do značnej miery pre cudzincov z tretích krajín. Prečo to štát robí? Nuž, pravdepodobne ide aj o odvody, na ktorých si v prípade zamestnancov zakladá. Odvodové zaťaženie na Slovensku je totiž jedno z najväčších v EÚ.
Ďalším problémom takto veľkých investícií pre tak malú krajinu akou je Slovensko je nerovnomerné rozloženie investícií. Nevybudovanie dostatočnej cestnej infraštruktúry a postupný kolaps železničnej dopravy spôsobuje enormné preťaženie jestvujúcich ciest kamiónovou dopravou.
Investície spočívajúce vo výstavbe nových montážnych a výrobných hál sú vykonávané na pozemkoch dovtedy patriacich medzi úrodnú pôdu – na západoslovenskej nížine a okolí napr. Trnavy, Serede, Nitry a pod. ide o pôdu skutočne vysokej bonity. Vybetónovaním veľkých výrobných a parkovacích plôch o túto pôdu v podstate prichádzame. Príčetný jedinec schopný zamyslieť sa nad dôsledkami tohto konania vidiac v neďalekom susedstve nových investícií pozostatky fabrík ešte z čias socializmu plných neodstránených environmentálnych záťaží, musí zaplakať.
Slovenská republika vzhľadom na svoju polohu by sa mala špecializovať na turistický ruch v poskytovaní služieb a výrobu s vysokou pridanou hodnotou, nie na montovanie produktov poskytujúc len priestor a pracovnú silu a aj to nie zďaleka a vo všetkých prípadoch nie našu.
Podpora štátu by mala smerovať do malých rodinných firiem, ktoré by dlhodobo a po generácie budovali drobné firmičky a podniky so zamestnávaním buď len členov rodiny alebo malého počtu zamestnancov, ktoré by tým boli pomerne odolné aj pri ekonomických problémoch v periódach sa opakujúcich v EÚ a vo svete.
Ako vidíte, jednostrannosť zamerania priemyslu na Slovensku a vnímate riziko, ktoré z tohoto plynie a možné následky pre ekonomiku Slovenska do budúcnosti?
Ako sa pozeráte na podporovanie rozvoja drobných rodinných firiem a tým slovenského kapitálu?
K téme sa môžete vyjadriť v diskusii pod článkom.