Soňa Gyarfašová
Čo nám hovorí komunistický prevrat, takzvaný Víťazný február, ktorého výročie si dnes pripomíname, aj po 76 rokoch?
1. Kam až môže viesť, keď ľudia volia lacné sľuby populistov – na margo posledných slobodných volieb v roku 1946, kde v Československu vyhrali komunisti
2. Ako ľahké je demontovať demokraciu – svoju pôdu na prevrat si komunisti pripravovali už od 45.a najmä reálne 46.roku – predpokladom bolo, že po voľbách ovládli silové rezorty
Stáli pri viacerých provokačných akciách proti opozícii, kde chceli zdiskreditovať Československú stranu národne socialistickú alebo Demokratickú stranu.
Tie najvýraznejšie boli:
….Krčmaňská aféra…
Odohrala sa 10.septembra 1947, keď boli odoslané poštou tri balíčky na adresu demokratických ministrov československej vlády – Petra Zenkla, Jana Masaryka a Prokopa Drtinu.
Označené boli ako československé voňavky, bola v nich však výbušnina. Len kvôli šťastnej náhode sa podarilo na to prísť skôr, než by nastal tragický následok.
Vyšetrovanie, ktoré sa začalo, viedlo k vysokopostaveným členom komunistickej strany. Zbor Národnej bezpečnosti však už ovládal komunistický minister vnútra Ladislav Nosek.
Napriek tomu stále existovala snaha všetko vyšetriť a hoci stopy viedli ku konkrétnym páchateľom, po februári 1948 bolo zastavené.
Vyšetrovatelia z ministerstva spravodlivosti, ktorí sa snažili o to, aby sa skutoční vinníci postavili pred súd, skončili vo väzení. Vyšetrovateľ Zdeněk Marianko aj svedok Ladislav Loveček za mrežami za nevyjasnených okolností zahynuli.
Ďalší vyšetrovateľ František Doležel bol týraný, mučený, obvinený, že vyšetrovanie viedol s cieľom proti komunistickej strane. Odsedel si v najhorších krimináloch sedem rokov, na slobodu vyšiel s 38 kilami, zničený fyzicky a psychicky. Roky si nevedel nájsť prácu, skončil pri tých najhorších a zomrel v časoch bezútešnej normalizácie.
Komunistický výklad tejto ich sfušovanej akcie bol neuveriteľne absurdný. Atentát si mala nafingovať podľa nich sama opozícia. Dôvod? Aby vraj takto zmenili politické ovzdušie krajine a komunisti prehrali v roku 1948 voľby.
A čoskoro proti opozičným silám zasiahli znova.
….Mostecká aféra….
Bola to komunistická provokácia v réžii niektorých zložiek ministerstva vnútra a Vojenského obranného spravodajstva.
Celá táto provokácia bola namierená proti Československej strane národne socialistickej, ktorú chceli takto komunisti zdiskreditovať.
Na to upozorňoval v januári 1948 aj minister spravodlivosti Prokop Drtina.
Rovnako chceli zdiskreditovať aj ľudí, ktorí sa už kedysi nebáli vystúpiť proti nacizmu.
Ako hlavu špionážnej skupiny označili Pravomila Raichla, ktorý bol hlasný kritik komunistov.
A mal svoje skúsenosti – prežil gulag a ako príslušník Svobodovej armády videl pomery v Rusku. Naplno hovoril, že komunisti nie sú o nič lepší, ako boli kedysi nacisti.
V čase po vojne ho oslovili dvaja tajní agenti, ktorí sa predstavili ako Američania. Edy a Thony.
Tvrdili mu, že pátrajú po letcoch z Royal Air Force, ktorí zahynuli v bojoch nad územím Československa. No uisťovali ho aj v inom, že Amerika pomôže v boji proti komunistickej moci.
V skutočnosti to však boli komunistickí spolupracovníci. Pravomil Raichl o ich úmysloch nepochyboval. Zoznámil ich s ďalšími priateľmi, ktorí chceli robiť niečo proti komunistom. A fiktívni agenti mu nakoniec podstrčili aktovku, ktorá obsahovala falošné dokumenty o náleziskách uránu v Československu.
Informácie, ktoré mal vraj donášať kapitalistom. Hoci o tom nevedel, bol neskôr zatknutý Pravomil, no aj mnohí jeho starí
známi. Falošné dôkazy podhodili aj novinárom.
Písal sa 20.február 1948, keď predložili minister národnej obrany Ludvík Svoboda, predseda vlády, predseda vlády
Klement Gottwald a minister vnútra Václav Nosek na Pražskom hrade prezidentovi Edvardovi Benešovi návrh na obmenu vlády, do ktorej údajne prenikli špióni.
Demokratickí ministri podali demisiu.
Skupina odbojárov na čele s Pravomilom Raichlom bola neskôr, po Víťaznom februári a prevzatí moci komunistami, súdená. Hoci Pravomilovi Raichlovi chceli dať komunisti trest smrti, len pre odpor prezidenta Beneša dostal nakoniec doživotie…
…Smrť Jana Masaryka…
Je len náhoda, že len 13 dní po komunistickom prevrate vypadol z okna svojho bytu jeden z najobľúbenejších opozičných politikov a kritikov komunistov Jan Masaryk?
3. To, čo prišlo po februári 1948, je odpoveďou pre všetkých tých, ktorí sa aj dnes otáčajú so sentimentom k Moskve. Lebo práve tieto príbehy hovoria o tom, ako to tu pod taktovkou ruských poradcov vyzeralo
O tom, ako nenávratne zničili prvorepublikové elity
Často sa hovorí o Milade Horákovej čo Heliodorovi Píkovi. No príkladov je nespočet
– Uznávaný letecký akrobat, okrem iného aj protinacistický odbojár Míla Komínek mal po vojne ponuky na účinkovanie aj z Hollywoodu, namiesto toho strávil po komunistickom odsúdení 17 rokov vo väzení
– Mária Tencerová skrývala prenasledovaných počas vojny a aj v 50.rokoch – za to skončila vo vyšetrovacej väzbe na Pankráci, kde pri výsluchoch aj zomrela – jej manželovi a trom deťom ju doniesli domov v cínovej truhle
– V päťdesiatych rokoch skončila v uránových baniach aj československá hokejová reprezentácia, ktorá doniesla domov tie najvzácnejšie kovy. Úradujúcich majstrov sveta poslali komunisti do Jáchymova ťažiť uránovú rudu. Ďalšiu zlatú medailu Československo získalo až po vyše dvadsiatich rokoch…
Kde by sme dnes boli, ak by sme nestratili všetky tieto šance, príležitosti, ľudský potenciál?
A namiesto väznenia a prenasledovania by mali títo ľudia možnosť urobiť niečo pre spoločnosť, využiť svoj talent a nadanie?
Po štyridsiatich rokoch totality sme krajina stratených elít.
5. Na 40 rokov uvrhol komunistický režim spoločnosť do strachu a paranoje, nahlodal vzťahy, morálku a oklieštil mnoho príležitostí, ktoré mala naša krajina
6. Voľným pokračovaním tohto celého je rezignácia na potrestanie tých najhorších zločinov z týchto čias už po roku 1989 – to sa prenieslo aj do obdobia po páde režimu ako myšlienkové dedičstvo – že tu prejdú aj tie najťažšie zločiny, ak sa odohrajú s krytím štátnej moci…
Zdroj: FB
