Marta Kubišová bola legendou obdobne, ako Karel Gott. Obaja mali neopakovateľné vystupovanie, hlas a aj repertoár piesní, pri ktorých šaleli ich fanúšikovia.
A obaja mali kariéru úspešného speváka pred sebou…
Písal sa rok 1968. Československo okupovali vojská armád Varšavskej zmluvy a to bola doba, ktorá formovala charaktery. Počas normalizácie až priveľmi rýchlo a viditeľne.
Tu sa osudy týchto dvoch Československých speváckych legiend úplne rozišli. Kým Marta Kubišová jasne a zrozumiteľne zaujala svoj postoj, verejne vystúpila proti okupácii Československa a jej legendárna „Modlitba pre Martu“ sa stala nesmrteľnou, samotná Marta bola režimom „obetovaná“ a jej spevácka kariéra skončila. Marta svoju česť za to, čo milovala nevymenila.
Karel Gott si ale onedlho uvedomil, že poslušnosť a oddanosť totalitnému režimu mu zabezpečí podstatne lepšiu budúcnosť, ako vzdor, či emigrácia.
Gott následne prehovoril a verejne odsúdil iniciatívu Charta 77 a bez hanby podpísal tzv. „Antichartu“. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že chrbát neohol a len on. Urobili tak stovky umelcov. Aj tých najznámejších. Teda česť vymenili za ďalší bezproblémový život v totalitnom režime, možnosť vystupovať, bezstarostne žiť, a podporovali komunistami zavedený systém.
Rovnako ako Gott, aj mnohí ďalší vystupovali aj v zahraničí a zarábali tak peniaze, o ktorých sa miliónom ľudí nesnívalo. A oddane podporovali režim.
Áno, aj taká bola doba. Na nás je pripomínať si ju a zabezpečiť, aby sa na charaktery a morálku týchto ľudí nezabudlo.
V dobovom videu Marta Kubišová a KarelGott Zlatými slávikmi v roku 1966.
