Spáchal vodič „len“ usmrtenie alebo všeobecné ohrozenie?

Vodič osobného vozidla, ktorý v alkoholickom opojení 1,69 promile alkoholu v krvi a teda vedome sa dopúšťajúci trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ, v centre Bratislavy asi o 22,20 h ide v rozpore s dopravnými predpismi neúmerne vysokou rýchlosťou a stratí kontrolu nad jeho riadením a vozidlo nekontrolovateľne narazí do skupiny stojacich ľudí na autobusovej zástavke, nespácha „len“ trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti (§ 149 ods. 1,5 TZ), s trestnou sadzbou od 7 do 12 rokov odňatia slobody ale sa mohol dopustiť úmyselného trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1, 4 písm. a/ TZ (spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (7 osobám) a smrť viacerých osôb (usmrtil 5 osôb), pričom páchateľovi môže byť uložený trest odňatia slobody od 20 do 25 rokov až doživotie.

Vychádzam z teórie trestného práva, komentárov i rozhodnutí najvyšších súdov, v ktorých sa konštatuje, že aj chybné riadenie motorového vozidla môže vyvolať všeobecné nebezpečenstvo (iné podobné nebezpečné konanie) a to bez ohľadu nato či ide o chybné riadenie autobusu, nákladného vozidla či prípadne osobného automobilu.

Všeobecné nebezpečenstvo je vznik situácie, ktorá svojou povahou, rozsahom a intenzitou ohrozenia sa rovná nebezpečenstvu požiaru, povodne, výbuchu a pod., teda ľuďom bezprostredne hrozí nebezpečenstvo smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo – škoda veľkého rozsahu na majetku.

Pre stav všeobecného nebezpečenstva je charakteristická živelnosť a neovládateľnosť priebehu udalosti, pri ktorej vznik poruchy závisí od náhodných okolností, na ktoré páchateľ alebo ohrozené osoby nemajú vplyv – opitý vodič nemá dopravný prostriedok i dopravnú situáciu pod kontrolou. Medzi najdôležitejšie okolnosti, z ktorých je možné urobiť záver o nebezpečnosti konania obvineného o charaktere havárie a o stupni ohrozenia, ktoré z jazdy vyplýva, patrí práve skutočná rýchlosť jazdy pred stretom (nedostatok sebakontroly – alkoholom odbrzdená prirodzená psychická kontrola) a ďalej spôsob pohybu vozidla napr. šmyk.

Vychádzam z predpokladu, že ak sa vodič v silnom alkoholickom opojení rozhodne riadiť motorové vozidlom, čím zároveň porušuje jeden zo základných dopravných zákazov, tak musí byť „uzrozumený“, že dopravný prostriedok sa v jeho rukách môže za určitých okolností, ktoré nebude schopný sám zvládnuť zmeniť na nástroj bezprostredne ohrozujúci životy a zdravie viacerých osôb a majetok veľkého rozsahu. Prípadne aj „ľahostajný“ vzťah páchateľa k takémuto následku možno považovať za uzrozumenie s následkom, teda ľahostajnosť či následok nastane alebo nenastane vyjadruje jeho kladné stanovisko aj k tejto možnosti. Z toho vyplýva, že takýto páchateľ konal v tzv. nepriamom úmysle (čo vylučuje konanie z nedbanlivosti).

Zdroj: FB