Nie na ochranu prírody, ovzdušia životného prostredia, ale na spaľovanie všetkého, čo bude mať dostatočnú výhrevnosť, by sa mali pripraviť nielen samotní občania, ale aj obce, mestá a samozrejme aj Ministerstvo životného prostredia.
Kým v nedávnej minulosti bolo problémom hlavne znečisťovanie životného prostredia veľkými znečisťovateľmi, už onedlho hrozí, že ľudia disponujúci kotlom na tuhé palivo, pieckou, alebo krbom, budú odkázaní páliť nie kvalitné a ekologické lisované brikety, či drevo, ale vlastne čokoľvek. Starý nábytok z drevotriesky, farbené a lakované stoly, stoličky, ale aj plasty a nevylučujem, že aj pneumatiky. Jednoducho všetko, čo bude lacné, horľavé a hlavne s čo najväčšou výhrevnosťou.
To, čo nám predviedla a predvádza vláda, už nie je ani srandovné. Ľudia sa pomaly búria a to nie z rozmaru, ale zo zúfalstva a obavy, čo bude zajtra, o týždeň, mesiac – aktuálne v zime.
Áno, táto vláda prevzala riadenie štátu v stave, ktorý nepamätajú ani starí pamätníci. Koronakríza, vojna u susedov, nevyhnutné sankcie a protiopatrenia demokratického sveta proti agresorovi. Z toho vyplývajúca energetická kríza a hroziaca zima v domácnostiach.
Nielen zima je ale problémom. Už dlhšie ako rok systematicky upozorňujeme na blížiace sa vážne problémy nevyhnutne skôr či neskôr zasahujúce postupne celú spoločnosť. A nielen najchudobnejšie vrstvy obyvateľov. Tí chudobní boli a aj zostanú. Probl´m je v strednej vrstve, ktorá sa závratnou rýchlosťou do chudoby prepadá.
Nezabúdajme, že u nás nemá väčšina ľudí príjmy na úrovni Rakúska, Nemecka a už vôbec Švajčiarska. Priemerná mzda je dobrá akurát tak na sústavné navyšovanie aj tak neúnosne vysokého odvodového zaťaženia podnikateľov, zamestnávateľov a zamestnancov – koľko žienok niekde pri páse vo fabrike musí dostať 600 Eur na ruku, aby spriemerovali jeden manažérsky plat v banke, poisťovni, u voleného zástupcu na obci, meste, či niekde vyššie?
Práve stredná trieda a zraniteľné mladé rodiny splácajú aj tridsať ročné hypotekárne úvery a popri vysokej inflácii, stúpajúcich cenách v obchodoch, ešte stále neistých cenách energií, ich vyslovene dorazia zvýšené úrokové sadzby na úveroch.
Zvládnu tento tlak mladé rodiny, dôchodcovia a vlastne dnes už aj spomenutá „stredná trieda“?
Zajtra by každý politik mal skutočne vážiť nielen svoje kroky, ale aj slová, ktoré napíše na sociálnu sieť, alebo povie do kamery na tlačovke. Už to totiž chce „len“ iskru. A nielenže nebude šanca na politikmi sľubovanú ZMENU, ale dosť možné, že ani na bezpečné chodenie po uliciach. A na svoje si pr´de akurát tak Fico, Pellegriny, Mazurek, Kotleba a ďalší, kto „zápalky na ulici zabudne rád…“
Politici majú asi poslednú šancu vrátiť sa do reality. Inak ich tam nepochybne skôr či neskôr vrátia oklamaní voliči.
