Gorbačev bol prvý vodca ZSSR, ktorý – podľa dostupných informácií – nemal na rukách krv a tak sa stalo, že všetky tie socialistické frázy, ktorými maskovali jeho predchodcovia svoju krutovládu, začal brať vážne. Vážne chcel stranu, čo by komunikovala s robotníkmi a motivovala ich ku náprave hospodárstva (perestrojka) . Vážne chcel otvorenosť moci (glasnosť) voči verejnosti, Možno trochu bojazlivo ale vážne chcel opraviť ten starý totalitný kolos, ZSSR. Pamätám si jeho návštevu Slovenska, bolo to dva roky pred Nežnou revolúciou. Vtedy sme všetci čakali, že nám pomôže zbaviť sa okupačnej komunistickej garnitúry – ale tú úlohu sme mohli splniť iba my, sami. Napokon sa odvážil na reformy ZSSR, ktoré sa vylučovali s jeho totalitným charakterom. Totalitné impérium nebolo reformovateľné. Jeho zrútenie v r. 1991 stiahlo z politiky aj jeho, Gorbačeva.
Dnes celý svet ešte raz – a pre dejiny – ocení, že tento vodca jadrového, po zuby ozbrojeného impéria nepodľahol pokušeniu zabrániť rozpadu ZSSR, aj túžbe ľudí po slobode tak, ako to robili jeho predchodcovia, – prelievaním nevinnej krvi.
Osoba M.S.Gorbačeva neprestala byť symbolickou ani neskôr. Varoval , keď neskorší populistickí politici začali ťažiť volebné hlasy oživovaním falošného sentimentu za Sovietskym zväzom. Čím viac sa im tento hazard vyplácal, tým viac kydali na Západ aj na Gorbačeva.
Čím viac si ruská spoločnosť nevážila tohto muža, tým viac prepadala sebaklamom a opájala sa imperiálnymi ilúziami, ukuchtenými v putinovských kabinetoch Kremľa.
Prvý a posledný prezident ZSSR tak zomiera v dobe, kedy pohrobok totalitného režimu, Putin, vzýva ZSSR a vracia aj jeho zločinnú prax : rozpútal krvavú vojnu , napadnúc svojho nič netušiaceho slovanského suseda. V Rusku dnes vládne sieť politicky vytvorených boháčov ovládaných Putinovou politickou elitou, ovládajúcich najväčší štát sveta za pomoci štátnej lži, vojnovej propagandy a násilia voči oponentom.
Michail Sergejevič Gorbačov zomiera v dobe , v ktorej sa Kremeľ vrátil k tým najhorším momentom svojej histórie – vohnal Rusko do vojny.
Gorbačev – po jednom z rodičov Ukrajinec, po druhom Rus – sa dožil už pol roka trvajúceho krviprelievania medzi týmito dvomi slovanskými národmi. Musel so smútkom prežívať, ako začal svet odmietať – spolu s režimom Putina – aj ruskú kultúru a národ. ešte aj športovci začali globálne odmietať ruských kolegov. Musel sa dožiť, ako najslávnejšie pódiá sveta začali rušiť predstavenia ruského baletu… a pri tom sa dívať, ako sa v Moskve podnecuje nenávisť ku Západnej civilizácii a ako sa osobnosti opozície vraždia a prenasledujú ako za režimu totality.
Pre zostarnutého prezidenta Gorbačeva to boli určite veľmi ponižujúce a trpké momenty. Raz Rusi spoznajú ako mu krivdili, aj to, ako boli klamaní a oklamaní Putinom preto, aby ich vtiahol do vojny. Raz sa Rusi určite zbavia mámenia imperiálneho revizionizmu, aj putinizmu.
Verím, že sa budú za zákerné prepadnutie suseda ospravedlňovať – práve tak, ako to kedysi urobil Gorbačev kvôli zákernému prepadnutiu Československa v r. 1968.
Dnes sa ale jeho pozemský príbeh skončil, on už pri tom nebude. Verím ale, že zomieral v nádeji, že ani v ruskej duši nebudú navždy dominovať pýcha a agresivita nad dobrom a súcitom.
Vzdajme česť a posledné zbohom poslednému lídrovi veľmoci, ktorá nás okupovala, ale vďaka ktorému skončila vyše 40 rokov trvajúca Studená vojna (aj naša okupácia) bez toho, aby svet spálila tretia svetová vojna. Tým pomohol aj nám, Slovákom, aby sme získali šancu žiť v slobodnom štáte, kde sa nevnucuje ideológia a kde môžeme užívať všetky ľudské a občianske práva.
R.I.P., Gorbi. Ďakujeme.
Zdroj: FB
