Prakticky denne sme svedkami požiadaviek štátnych zamestnancov, úradníkov, lekárov, učiteľov, záchranárov, policajtov a vlastne všetkých zamestnancov, ktorí sú platení viac menej zo štátneho rozpočtu.
Nik normálny nerozporuje nevyhnutnosť zvyšovania miezd, – ale !!
Je potrebné uvedomiť si fakt, že peniaze v štátnej kase pochádzajú hlavne od podnikateľských subjektov a teda od tých, ktorí ich najskôr, teda ešte pred rozdeľovaním musia vyprodukovať. Vo výrobe, v službách, jednoducho vo fungujúcej ekonomike.
Na to, aby ekonomika fungovala a podnikateľské prostredie bolo schopné produkovať zisky a tým prostredníctvom daní živiť mimoriadne byrokraticky prebujnený štátny aparát, musí byť zdravé a schopné sústavného rozvoja. A práve to je hlavne za posledné tri roky mimoriadne náročné.
Množstvo direktívne a legislatívne nariadených opatrení voči podnikateľským subjektom v danom momente vyhodnocovaných za nevyhnutné, tak výrazne ochromilo práve podnikateľské prostredie, že dnes by v štáte malo byť prvoradé stavanie „domu od základov“. A základom fungovania ekonomiky v štáte je na začiatku už spomenutá tvorba hodnôt a fungujúca ekonomika.
Každá vláda vždy pred voľbami sľubovala zefektívnenie správy štátu a výrazné obmedzenie byrokracie. Doteraz ale každá vláda urobila viac menej opak.
Rozbeh podnikania je v súčasnej dobe pri tak vysokom odvodovom zaťažení, neistote z budúcnosti a vyslovene malom trhu, je pre bežného človeka viac ako obtiažne. Rozbeh podnikania a etablovanie novej firmy na trhu je zdĺhavý proces. Podnikanie si zároveň vyžaduje investície. Väčšie, či menšie, no nejaké vždy. Ľudia sú mimoriadne zadĺžení už dnes a zvyšovanie úrokových sadzieb im bude budúcnosť skôr komplikovať, ako uľahčovať.
Aké je riešenie?
Nič nie je ideálne a okamžite zachrániteľné situáciu. Cestu ale vidím vo výraznom, ale skutočne mimoriadne výraznom a hlavne okamžitom podporení „rodinných firiem a drobných podnikov“, ktoré nemali, nemajú a ani v dohľadnej dobe neplánujú mať ambície v rozširovaní a zväčšovaní sa napr. zamestnávaním zamestnancov. Mám na mysli rodinné firmy doslovne, teda tie, ktoré uživia jednu rodinu. Produkcia ktorých vytvorí dostatočné možnosti na slušný život, nevyhnutné obnovovanie výrobných prostriedkov a stabilizáciu takýchto firmičiek na trhu. Potrebujeme ich tisíce a to hlavne v službách a drobnej výrobe.
Výhody?
Rodinná firma založená na mene je základným predpokladom serióznosti a dlhodobého budovania tradície, ktorá ideálne je dedičnou.
Spomínam si na Istangul a známy Grand bazár založený ešte pred objavením Ameriky. A spomínam si na firmy hrdo majúce nad dverami rok založenia. Veľakrát predminulé storočie…
Už aj u nás by mala skončiť tradícia bezbrehého tunelovania eseročiek a ich predaja na tzv. „biele kone“, kedy o poctivo zarobené peniaze vytunelované zadĺženými eseročkami, dochádzajú spravidla slušné a seriózne dodávateľské firmy. A štát s tým nič nerobí.
A čo si to vyžaduje od štátu?
V prvom rade čo najmenej byrokracie a maximum voľnosti pre takéto rodinné firmy. Daňové a odvodové zaťaženie úplne minimálne – najlepšie paušálna daň a – uplatnenie systému „štát od teba nič nechce, nechci ani ty od neho“.
Práve takýto spôsob podnikania v súčasnej dobe odbremení štát, ale aj občanov a umožní maximálnemu počtu ľudí robiť a zarábať hlavne na seba.
Nie, nie je čo závidieť. Verte, z nikoho nebude milionár. Len sa zo spoločnosti nevytratí najpotrebnejšia stredná trieda. A nezabúdajte, bohatý štát je len ten, v ktorom nežije väčšina „žobrákov“ a pracujúcich „otrokov“ zarábajúcich sotva na prežitie, resp. fungovanie od výplaty k výplate.
Štát by mal rozdávať s rozumom. Nezabúdajme na to, kto štátom je. Sme to my, nie skorumpovaní politici, úradníci a po desaťročia systém tunelujúci niektorí vplyvní podnikatelia. A tak sa aj správajme…
