Pri písaní prvých článkov do SOL niekedy pred pätnástimi rokmi mi nešlo do hlavy, prečo na ne reaguje málo ľudí reálne hľadajúcich riešenia nastolených problémov. Nie že by vtedy ľudia nevedeli, čo je dobré a čo zlé, len akosi ich správa vecí verejných nezaujímala.
Následne pomerne rýchlo úplne bežní ľudia, ale hlavne volení zástupcovia zistili, že tu je médium, v ktorom si o sebe prečítajú pravdu. Niekedy aj bez obalu a dávania si servítky cez ústa. No hlavne otvorene, „polopate“ a hlavne – verejne a v diskusii aj anonymne. Bez toho, aby mali nad obsahom diskusných príspevkov kontrolu.
A to pre nich začal byť problém.
Postupom času, hlavne stále väčším používaním sociálnych sietí, sa ľudia (ale aj volení zástupcovia) hodne zmenili. Začali pribúdať tzv. hejty a príspevky napísane evidentne z potreby verejne ničo (čokoľvek) napísať. Ak to je anonymne, tak spravidla aj to, čo by bežne človek inému do očí nikdy nepovedal…
Smutné.
– – –
V začiatkoch teda čitateľ aj keď zriedka, no aspoň sem tam odsúdil tunelára, zlodeja či pomýleného komunálneho „politika“ ktorý napríklad kľudne a bez štipky výčitky celý deň parkoval svoje auto namiesto v parkovacom boxe, ale na „zebre“ alebo v zákaze.
Rýchlo nastala doba, kedy veľa diskutujúcich v príspevkoch ignorovalo, tolerovalo, minimálne opomenulo nezákonné a amorálne konanie volených zástupcov a vyčítalo kritizovanie chrapúnskeho správania a konania tomu, kto ho odhalil a zverejnil. Veľakrát s nepochopiteľnými argumentami, ako že „nerozvracajte dedinu“, zbytočne „polarizujete občanov“, „k čomu je dobré, že (kradnutie ľudí pri moci) zverejňujete“.
Takže na dedine starosta nehospodárne vynaložil napríklad 38 000 Eur a niektorí ľudia s plnou vážnosťou písali, že chuj je ten, kto zverejnil protokol Najvyššieho kontrolného úradu na základe vykonanej kontroly konštatujúcej nezákonný stav v obci a nie verejný činiteľ, ktorý sa tohto chrapúnskeho konania dopustil.
Choré? Tragické, či smutné? Asi áno, lebo možno práve tí istí ľudia následne kritizujú rozpadnuté cesty po ktorých chodia domov. Ide o neznalosť problematiky, jednoduchosť týchto ľudí, alebo len obhajcov metódy – máme tu smrádeček, nevadí, hlavne že je náš? Alebo dokonca snáď sú k takémuto konaniu motivovaní, alebo sú korumpovaní?
Popisovaný stav trval asi desaťročie. Určitá skupina ľudí nehľadiac na morálku a etiku využívala zabehnutý systém fungovania spoločnosti, ešte viac sa zžívala s korupciou všade okolo nás a profitovala na nej. Výsledok sa dostavil. Spoločnosť je na dne a už to väčšinu ľudí ani neprekvapuje.
Nastáva „nová doba.“ V Seredi sa anomáliu vo vývoji spoločnosti niektorí ľudia snažia dostať do systému fungovania mesta tlačiac ju na vyšší, možno najvyšší level.
V uvedenom článku jasne, zrozumiteľne a s priložením dôkazov, sme verejnosti ukázali neoprávnené použitie diela vyhotoveného na konkrétny účel a zaplateného z verejných finančných zdrojov (a je jedno čo to je, bolo by, alebo kto je poškodený) konkrétnym voleným zástupcom na – súkromné účely.
Jasne sme v súvislostiach ukázali, že sa to nestalo po prvý raz.
A časť verejnosti:
– neodsúdila vinníka a voleného zástupcu majúceho na svojej nehnuteľnosti niečo, čo mu nepatrí
– nevenovala sa už prioritne zverejneniu danej skutočnosti – amorálneho a nezákonného stavu
– ale verejne zaútočila dokonca na poškodeného !!
Ľudia, to je vážna situácia dokazujúca, že v spoločnosti, konkrétne v meste Sereď došlo minimálne u určitej skupiny ľudí k stavu, kedy už reálne ignoruje právo, zákony a úplne zaznala aj tie najzákladnejšie morálne a etické princípy, bez rešpektovania ktorých spoločnosť jednoducho nemôže existovať.
Stalo sa a hrozí nasledovné:
– v prípade, že komukoľvek z vás trebárs aj na priechode pre chodcov vplyvná osoba zrazí ženu s dieťaťom, ľudia blízki (nateraz neriešim z akého motívu) vplyvnej osobe alebo časť verejnosti bude odsudzovať poškodených a nie vinníka
– v prípade, že vás aroganciou, zneužitím zákona a pod. vplyvná osoba či ňou riadená organizácia pripraví o kus pozemku, nezákonným rozhodnutím vám spôsobí škodu a pod., neskritizujú skorumpovaného komunálneho politika, úradníka či poslancov MsZ, ale vás – poškodených
– v prípade, že večer napríklad vašu dcéru idúcu z tréningu či zo školy alebo práce znásilní úchylák a časť pomýlenej verejnosti namiesto okamžitého verejného odsúdenia násilníka, sa bude zamýšľať nad tým, či ste dievča nemal ísť čakať na stanicu, alebo či si nemala zobrať taxíka. Nemožné? Žiaľ, vidíme, že ťažko reálne.
Nie je dôležité, o aké porušenie zákona ide. Ten, kto bez mihnutia okom verejne obhajuje porušenie stavebného zákona, zneužitím zákona neoprávnene z pozície moci šikanuje občana, privlastňuje si právomoci, ktoré mu neprináležia a porušuje zákon pri vyplácaní odmien z verejných zdrojov, kto (po zákonnom poučení, že krivá výpoveď je trestným činom) s úmyslom poškodiť inému dokonca vedome a účelovo klame aj v pozícii svedka pred súdom, kto je pre peniaze a osobný prospech schopný a ochotný podraziť aj kamarátov a ešte o hodne viac – ten je schopný úplne všetkého.
Ale úplne všetkého…
Sú medzi nami ľudia, ktorí cielene, systematicky a úplne obracajú normálne fungovanie spoločnosti a vnímanie zla, dobra, práva, či spravodlivosti.
Ešte je šanca na zmenu. Tá drvivá väčšina ľudí dúfajúca, že lepší svet urobí niekto za ňu musí pochopiť, že v spoločnosti z času načas nastáva stav, kedy slušní, čestní a rozumní ľudia nesmú mlčať.
Zlo, krivdu a nespravodlivosť musíme odsúdiť všetci vtedy, keď sa deje a to nehľadiac na to, kto je ich strojcom a komu sa deje.
Už niekedy v roku 1790 írsky politik a filozof Edmund Burke napísal: „Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič.“
Je len na nás, či na tom niečo aspoň po dvoch storočiach zmeníme…
