Už koncom februára som v komentároch písal, že svet názorov sa v určitej oblasti na nejaký čas stane čiernobielym. Buď sa človek postaví na stranu agresora, alebo na stranu jeho obete. Hoci protiprávna invázia na územie suverénneho štátu bola nespochybniteľným faktom, niektorí sa aj tak snažili hľadať nejaké „odtiene sivej“ a omieľať floskuly o „pravde uprostred“. Aj keď bolo zrejmé, že tým len zakrývajú svoju túžbu ospravedlniť agresora. Po zdokumentovaní ruských vojnových zločinov v Buči a ďalších mestách sa však stalo dobro a zlo natoľko jasne rozpoznateľným, že obhajovať agresiu už mohol len človek, ktorý sa nechal obalamutiť kremeľskou propagandou a ešte stále si to nebol schopný priznať. Alebo teda ešte aj politik, ktorý mal v úmysle zneužiť emócie ľudí tvrdošijne zotrvávajúcich v tomto omyle. Fico sa včera po dlhom zahmlievaní verejne vyfarbil. V jednom šíku s našimi parlamentnými fašistami odmietol Zelenského a tým sa prihlásil k Putinovi. Lebo tretia možnosť neexistuje. Prístup takýchto politikov by mal byť výstrahou pre všetkých, ale najmä pre ich prívržencov. Akú môžu mať istotu, že cynický prospechár, ktorý je hluchý a slepý k ľudskému utrpeniu susedov, sa nedopustí akýchkoľvek ohavností aj voči vlastným voličom?
Zdroj: FB
