Pri osobnej návšteve Mariupolu som hodne času presedel v kaviarňach a reštauráciách a kaviarňach rovnako, ako tomu je inokedy a v iných mestách. Jednoducho ma baví pozerať sa a navnímavať život v meste. Život úplne bežných ľudí, robotníkov idúcich do práce či z nej, mladých vracajúcich sa zo školy. Debaty s predavačkou, servírkou…
Sedel som v reštaurácii, na stole jednoduchý a rýchly obed, dobré espresso a za oknom námestíčko. Na jeho pozadí divadlo. Historická budova, okolo nej ruch. Dospelí, mládež, stánky s občerstvením…
Situáciu na východe Ukrajiny monitorovali medzinárodné organizácie.
Významný morský prístav Mariupol. Dnes Ruskou armádou úplne zbombardovaný.
Divadlo už nie je. Ruská armáda ho zbombardovala. A v kryte pod ním aj stovky civilov ukrývajúcich sa – pred vojnou. Podlou, neférovou, dobyvačnou. Rozkázanou prezidentom, ktorý sa zaručoval, že armáda len cvič a vojenský útok na Ukrajinu nehrozí.
Putin klamal…
Električkou sme sa previezli okolo celého Mariupolu. Taká troj hodinová vtedy pre mňa trochu nudná cesta okolo AZOV Stalu. Dnes už história. AZOV Stal nie je. Veľká fabrika s atypickou technológiou je zbombardovaná Ruskou armádou.
Zaujal ma billboard na začiatku Mariupolu, na ktorom sú vyobrazené míny, mínometné granáty a upozornenie, čoho sa ľudia v oblasti Mariupolu majú vystríhať.
Dnes už ľudí v oblasti Mariupolu niet. Buď sa im podarilo utiecť pred ruskými bombami, alebo ich Rusi zabili. A zostali už len tie míny a bomby.
Volnovacha. Ďalšia dnes už zbombardovaná aglomerácia. Mesto vyludnené s infratruktúrou zničenou Ruskou armádou. Čo bude ďalej?
Videli sme aj Berďansk, krásne zákutia Azovského mora, ktoré mohli a mali slúžiť na oddych a relax. Pre Ukrajincov, Rusov, Slovákov – vlastne každého rovnako.
Neslúžia. Ruskí dobyvatelia si túto zem, pláže a more prisvojili. Rovnako ako Krym a Donbas.
Dnes sú tu míny, zbombardované penzióny a zúfalí ľudia.
Mariupol, úplne bežné ukrajinské mesto na pobreží Azovského mora. Bežný život bežných ľudí, ktorí si zvykli na vojnu. Museli si zvyknúť, chceli žiť…
Je mi smutno. Publikované fotografie sú dnes už históriou a na mieste vyzerá všetko inak. Vďaka vojne vedene Ruskou federáciou a vďaka dobyvateľským chúťkam nenažraných diktátorov posadnutých mocou, majetkom a faktom, že môžu svet zastrašovať jadrovými zbraňami.
V 21. storočí. Smutné …
Na Ukrajinu sa vrátime hneď, ako to bude možné. Toho, čo uvidíme sa desíme už teraz. Lebo my vieme, ako to tam vyzeralo. Nás nik neoklame…
– – –
Podrobnú reportáž z Mariupolu so stovkami fotografií nájdete tu:
https://www.seredonline.sk/2022/03/19/ukrajinsky-mariupol-bol-priemyselnym-mestom-na-brehu-azovskeho-mora-ruska-armada-ho-na-putinov-rozkaz-prakticky-zrovnala-so-zemou/
Ďalšie reportáže z expedícií na Donbase a Ukrajine nájdete tu:
https://www.seredonline.sk/2022/03/16/je-mi-smutno-ked-vidim-kyjev-mariupol-a-odessu-zbombardovane-armadou-ruskej-federacie-ako-mesta-vyzerali-pred-vojnou/
Staršie expedície nájdete v archíve http://www.naEXpediciu.sk teda napr. tu:
http://archiv.naexpediciu.sk/expedicia-cernobyl-2016/index.html
http://archiv.naexpediciu.sk/expedicia-cernobyl-ukrajina/index.html
http://archiv.naexpediciu.sk/expedicia-moldavia-2015/index.html
