Niektorí, aj inak vcelku rozumní ľudia, vyslovujú zvláštne obavy. Čo ak Rusko vyhrá vojnu a potom nás potrestá napríklad obmedzením dodávok plynu? Tieto úvahy páchnu zatuchlinou minulého storočia. Rusko už dávno nie je superveľmocou, ktorá si v minulosti mohla z našich politických pseudolídrov robiť rohožky. Už si svoju čižmu utiera len o vydieraných, zaplatených, ustrašených, alebo pomýlených kolaborantov.
Dlhé desaťročia využívali ruskí diktátori hrozbu zatvorenia kohútikov na potrubiach s ropou a plynom ako palicu na svoje stredoeurópske kolónie združené pod eufemistickým názvom Rada vzájomnej hospodárskej pomoci. Tento bolševický budzogáň však už medveďohlavý Váňuška z Mrázika vyhodil poriadne vysoko a čoskoro dopadne rovno na hlavy práve vládnucich spupných zbojníkov, ktorí kvôli svojej nadutosti neváhajú zatiahnuť do vojny hoci aj celý svet.
Dnes je totiž pravdepodobnejšie, že ich kohútiky sa zatvoria samé, aj proti vôli samotných ruských vládcov.
Ťažba už nie je jednoduchou záležitosťou, vyžaduje neustále inovovanie špičkových technológií, servis a prísun náhradných dielov, ktoré Rusko (a ani Čína) nemá a bez ktorých dlho nevydrží. A Jóbove zvesti sa valia jedna za druhou:
Svetoví lídri v oblasti služieb pre ropné polia, spoločnosti Halliburton Corporation a Schlumberger, opúšťajú Rusko. Takto zostalo 2,5 tisíc ruských spoločností v energetickom sektore bez hlavného partnera a 150 zariadení bez obsluhy.
Svoju činnosť v Rusku pozastavujú firmy Honeywell, BP, Shell, Eqinor, Exxon Mobil a pribúdajú ďalšie.
Ruská ekonomika bytostne závisí od vývozu surovín. Bez zahraničných ťažobných technológií sa zosype a ukazuje sa, že to bude rýchlejšie, ako sme predpokladali.
Zdroj: FB
