Prišli k nám z Ukrajiny bombardovanej Ruskou armádou autom. Otec, mama a sedem detí. Dve dospelé museli zostať na Ukrajine a to na Ruským ostreľovaním a bombami decimovanom predmestí Buša.
Ubytovali sa, najedli a debatovali sme. Boli sme pri telefonátoch matky s dcérou skrývajúcou sa pred bombardovaním v pivnici. O týždeň rodí. A má obavy, že keď porodí, ostatní ju pre plač dieťaťa pošlú z pivnice preč. Aby ich úkryt plač neprezradil…
Na niekoľko dní sme sa stali súčasťou ich života. A oni nášho.
Otec so staršími deťmi so mnou mieri do Múzea totality. Deti otvárajú oči a nechápu. Že ešte nevideli súkromný dom, v ktorom je také múzeum…
Začínam ich prevádzať po múzeu. Netrvá to ani minútu a mení ma ich otec. Kameraman z jednej Kyjevskej televízie. Deťom vysvetľuje úplne všetko, k čomu postupne pristupujú.
Zastavujú pri expozícii Černobyl – havária atómovej elektrárne. Deti nechápu, ako sa nám do múzea dostalo toľko originálnych artefaktov priamo z Ukrajiny. A obdivujú originálny zásahový úbor ukrajinského hasiča z roku 1986.
Pri vitríne venovanej Okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy, otec deťom hovorí – takto tanky mierili a strieľali na Čechoslovákov v ´68, dnes rovnako strieľajú na nás na Ukrajine.
Otec deťom ukazuje originálne Ukrajinské kupóny, ktorými na Ukrajine platili pred Hrivnami. Deti sa čudujú, že ich máme v múzeu ako aj staré Ukrajinské mince, Hrivny, ale aj žetóny do metra v Kyjeve.
Predmety denne potreby vyčarujú deťom na tvári úsmev.
Desať ročná Emiliia z knižnice v Múzeu totality vyberá podlhovastú knihu na titulke s ikonickou Bielikovou fotografiou zachytávajúcou muža stojaceho pred Ruským tankom. Otec jej pomáha v knihe listovať. Následne knihu zatvorí a hovorí – toto je teraz u nás…
Dievčatá sa vytešujú zo 40 rokov starého kočíka pre bábiky, ktorý patril Monike a jej sestrám.
A následne Emiliia hľadí na originál Železnej opony. Nechápe prečo…
Úžasné deti, vzdelaní rodičia a osud, ktorý nás spojil. Ideme späť do domu, v ktorom mama za výdatnej pomoci Moniky opatruje sedem mesačné dvojičky.
Ďakujeme za návštevu múzea a vieme, že ďalšie deti videli a pochopili súvislosti medzi minulosťou a súčasnosťou.
Raz sa určite uvidíme. Snáď bude lepšie…