Rusko o svojich geopolitických zámeroch vnucovať svoju vôľu štátom bývalého Sovietskeho zväzu a i štátom bývalého východného bloku, hovorí celkom nepokryte. Tieto svoje predstavy opiera o vojensko-politickú doktrínu, ktorá nie je obranná, ale ofenzívna. Tiež úplne otvorene. Vychádza z predstavy, že súčasný svet je v stave permanentného konfliktu. Nehľadá diplomatický dialóg a dvoj, či multilaterálne výhodné, alebo aspoň prijateľné dohody. Kremeľskí vojenskí stratégovia útočia. Sprvoti na mysle ľudí v štátoch, ktoré ich geopolitické zámery neprijímajú. Usilujú sa rozložiť ich vnútornú odolnosť, aby potom s hrozbou, alebo i minimálnym nasadením ozbrojených síl mohli presadiť svoje zámery. Vo viacerých bývalých štátoch ZSSR, ktoré sa stali suverénnymi, to sledujeme v priamom prenose. A táto ofenzívna vojensko-politická filozofia preniká ďalej na západ. Jediné, pred čím má skutočný rešpekt, sú ozbrojené sily Spojených štátov. Rozširovanie ruského vplyvu sa zastaví len tam, kde majú obavu, že môžu naraziť na ne. A to platí, s výnimkou niekoľkých pokojných rokov, v podstate od druhej svetovej vojny. Taká je vojensko-politická realita súčasného sveta. Bohužiaľ. Bol by som rád, keby si túto realitu moji zástupcovia v Národnej rade Slovenskej republiky uvedomovali. A mali na mysli našu národnú bezpečnosť. Predstavte si takého mudrlanta, ktorý by Churchillovi počas svetovej vojny odkazoval, že nesmie dovoliť spojeneckým, americkým vojskám, aby čo len vstúpili na posvätnú britskú pôdu. Bol by to Hitlerov agent alebo blázon.
Zdroj: FB
