NESÚHLASÍM! PREHRALI SME BOJ SAMI SO SEBOU!
Tridsať rokov sme budovali demokraciu. Neboli sme spolok svätých. Nevysporiadali sme sa s minulosťou a jej nositeľmi. Nechali sme demokraciu budovať autokratom a pohrobkom totality. Tolerovali sme zlodejstvá, prešľapy a demagógiu. Uverili sme populistom, krikľúňom a tým, ktorí pri každej otázke krčia ramenom alebo majú celotelný tik. Ale dosiahli sme napriek tomu mierny pokrok. Slabý a krehký na tri dekády úsilia a jeden a pol generácie.
Konečne sme mali šancu na veľkú pozitívnu zmenu. Pandémia ju neprekazila. Aj tá sa dala lepšie zvládnuť, keby sme držali pokope, ako sa to robí, keď je národ v ohrození. Lenže aj so smrťou pred očami, naší antilídri počítali percentá a trhali korisť. Tá pomaly odumierala. Intenzívne im podkurovali vlastizradcovia a opoziční farizeji, ktorí neváhajú obetovať vlastný ľud pre svoju záchranu. Antivaxeri a antirúškari sú aj inde. My sme neprehrali boj s nimi, oni len využili šancu. My sme spoločne premrhali šancu zmeniť Slovensko na lepšiu krajinu a odpísali sme ďalšiu generáciu.
Zopakujem citát od W. Churchilla: „Úspech nie je konečný, zlyhanie nie je fatálne: To, čo sa ráta, je odvaha pokračovať.“ Ja len dodám, že po každom zlyhaní treba nájsť v sebe silu ísť ďalej. Len tak nezostaneme na mieste. Nemôžeme naše deti a nasledujúce pokolenia nechať v beznádeji. Ale ďalej treba ísť bez tých, čo zlyhali a zradili v kritickej chvíli, aj bez tých, čo len všetko ničia.
