Ešte necelé dve stovky ľudí skončia v nemocniciach a na Slovensku máme humanitárnu krízu. A to tu stále máme „politikov“, ktorí volajú po odmietaní očkovania a dostatok ľudí ochotných na túto bezcitnú taktiku získavania voličov sa nechať namotať.
Antivaxeri zaočkovaných verejne nazývajú opichancami a vo veľkom zdieľajú a šíria nezmysly zverejňované v článkoch bez autorov a na weboch bez známeho vydavateľa. Teda nulová zodpovednosť za šírený obsah, no zato neskutočná virálnosť takýchto materiálov pre nenáročné heslá a dobre sa počúvajúce akože argumenty.
Sranda ale skončila. Slová odborníkov sa naplnili, ľudia zomierajú a – je tu otázka, kto za tento stav môže?
V prvom rade vidím vážne zlyhanie štátu a odborníkov. Nie však po stránke odbornosti, ale komunikácie voči občanom.
V takto závažných a náročných témach musí byť komunikácia s občanom vedená jednoducho uvádzaním príkladov a spôsobom, ktorý je schopný pochopiť. Zložitá komunikácia sa rovná značnému nepochopeniu komunikovanej problematiky.
Problém vidím aj v zložitosti opatrení a ich viac menej formálnosti. Ľudia si zvykli na množstvo opatrení vydávaných na poslednú chvíľu, zmätkoch a rozdielnosti v ich interpretácii dokonca aj jednotlivými politikmi koalície a nedôslednou kontrolou, teda ich vymožiteľnosťou. Čím viac opatrení a čím sú zložitejšie, tým je kontrola menej možná a teda opatrenia sa míňajú účinku.
Ako na to? Skutočne len tie najdôležitejšie obmedzenia, žiadne zložité výnimky, prehľadná prezentácia vo všetkých médiách a skutočne nekompromisné kontroly ich dodržiavania s okamžitými sankciami.
O nedodržiavaní opatrení samotnými politikmi písať nebudem, sú hanbou nielen pre nich, ale pre štát a argumentami pre tú jednoduchšiu vrstvu občanov prečo na opatrenia kašľať.
Vážnym problémom je aj sústavné prenášanie zodpovednosti za kontrolu a vymáhanie dodržiavania opatrení na podnikateľov, namiesto samotných občanov, resp. kontrolné orgány. Povedané inak, už i tak mimoriadne likvidovaný podnikateľ nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za nezodpovedných jedincov, ktorí záväzné pravidlá nerešpektujú !! A už vôbec nemôže štát vystavovať podnikateľov hnevu občanov a riziku potenciálnej straty klientov.
Keď by sme povedali „celé zlé, tak by sme neboli ďaleko od pravdy. Môžeme ale chcieť niečo lepšie, od ľudí, keď sa nevedia alebo nechcú dohodnúť tí, ktorí majú za každých okolností ísť príkladom?
