Od svetelnej križovatky na železničný nadjazd a smerom do firiem za ním, majú chodci problém dostať sa bezpečne

Obidva chodníky po stranách Cukrovarskej ulice totiž boli rozkopané a ich obchádzanie bolo možné buď po ceste, alebo cez súkromný pozemok, alebo inou, ešte zdĺhavejšou a ťažko akceptovateľnou trasou. V telefonáte s pracovníkom MsÚ Šišom a hovorkyňou Slahučkovou sme upozornili na ďalší problém – možno ešte vážnejší, ktorým je rozbitie a následná rekonštrukcia chodníkov po obidvoch stranách hlavnej a mimoriadne frekventovanej cesty od svetelnej križovatky smerom k železničnému nadjazdu. Pre úplnosť treba uviesť, že ani jeden z pracovníkov MsÚ si vážnosť situácie neuvedomil až do momentu, pokým sme v rozhovore priamo nenaviedli na problémy pre chodcov spôsobené touto diletantskou organizáciou práce. Čakali sme týždeň s uverejnením tohto článku s tým, že sa snáď kompetentní „zbadajú“ a uvedomia si zúfalý stav a v záujme bezpečnosti chodcov urobia konkrétne opatrenia. Neurobili nič !! Bezpečnosť pre chodcov a ostatných účastníkov cestnej premávky má a musí byť prvoradá a to by malo platiť aj v Seredi. Ak ešte stále netušíte o čom je reč, tak skúsime na dlhé týždne spôsobenú situáciu popísať. Frekvencia chodcov od svetelnej križovatky smerom na železničný nadjazd a následne na cintorín, do firiem sídliacich a majúcich prevádzky v tejto oblasti, ako aj obyvateľov bývajúcich v rodinných domoch za železnicou je značná. Do základných škôl dochádzajú prakticky všetky deti z týchto domov a zároveň všetci ľudia sú odkázaní chodiť týmto smerom aj za bežnými dennými nákupmi. Ako vidieť na fotografii, v smere do a zo železničného nadjazdu sú skutočne totálne rozkopané obidva chodníky po stranách hlavnej cesty. Spolu so spomenutými pracovníkmi MsÚ sme si nasimulovali situácie kadiaľ sa môže chodec, ktorý chce využiť chodník na nadjazd ponad železnicu reálne dostať. Môže ísť obchádzkou po ulici Fándlyho, okolo ZŠ a následne smerom na nadjazd okolo bývalého Tekomu. Problém je, že ani tu nie je chodník. Môže teda ísť popri činžiaku súbežne s cestou kde chodník je na jednej strane cesty, no chýba akceptovateľný prechod na chodník, ktorý nie je rekonštruovaný. Ak chce využiť odporúčanú trasu po pravej strane v smere na nadjazd, môže ísť po Pažitnej ulici, kde ale opätovne nie je chodník a ulica je úzka aj pre prechádzajúce autá, môže teda skúsiť ďalšiu ulicu popri bazáre. Žiaľ ani tu, po celej ulici nie je vhodný chodník. Najbližší chodník sa teda nachádza až od odbočky zo Železničnej ulice v križovatke, z ktorej sa dá ísť smerom aj na ZŠ J.A. Komenského a ZŠ Cirkevnú. Ide o obchádzku rádovo v stovkách metrov a s časovým zdržaním desiatky minút, čo pri pravidelnom chodení ťažko bude niekto akceptovať. Čo teda zostáva chodcom? Nuž ísť po hlavnej ceste a riskovať kolíziu s autom (čo vidíme prakticky denne), prípadne ísť opätovne po stavbe, teda po rozkopaných bývalých chodníkoch a kopách stavebného materiálu pripraveného alebo rozhŕňaného ako podklad pod nové chodníky. Tomuto sa hovorí organizácia práce zo strany vedenia mesta? To skutočne mesto Sereď s tímom ľudí na úrade v počte asi  50 ks a ročným rozpočtom cca 15 mil. Eur pod vedením primátora Tomčányiho naviac nemá? ]]>