Socialistickej Federatívnej Republiky Juhoslávie (SFRJ), nakoľko vycestovanie do Juhoslávie umožňovalo ľahšie opustiť socialistický blok. Preto sa štát (komunisti) rozhodol, že pre cesty do SFRJ budú občanom vydávané cestovné pasy ČSSR špeciálne a to nie zelenej farby, ale sivé, ktoré boli limitované výlučne na cestu do Juhoslávie. Samozrejme, že cestovný pas po návrate zo SFRJ občan mal vrátiť na ZNB. Už v tejto dobe som tušil, že tento pas inak vydaný v malom množstve oproti bežným zeleným pasom, bude mať hodnotu a bude atraktívnym, aj keď som nepredpokladal zmenu režimu. A tak sa stalo, že môj vlastný pas zostal zachovaný. Akurát posledných cez 25 rokov som netušil, v ktorých veciach ho mám odložený. Nedeľné popoludnie a s ním spojený voľný čas spôsobil nahliadnutie do starých vecí odložených na povale -ani som nepredpokladal, aké zaujímavosti po štvrť storočí so synom objavíme. Bol medzi nimi aj už spomenutý cestovný pas. Samozrejme, že končí v múzeu ako exponát dokumentujúci snahy totalitného režimu zamedziť opustenie Československa smerom na západ a za slobodou. 40 rokov veku pasu sa samozrejme podpísalo na fotografii, no cestovný doklad je inak zachovalý a to vrátane pečiatok, keďže cestu do Juhoslávie sme s otcom skutočne absolvovali a to vrátane návratu späť za Železnú oponu. ]]>