„Aj môj splnomocnenec Roman Kvasnica ma tak trochu krotí. Ale ja by som fakt zverejnila hoci aj čiernobiele fotky tých našich detí, ako tam ležali vo vlastnej krvi… Možno až tak by to ľudia pochopili, a potom by si aj uvedomili – čo keby to bola moja dcéra alebo môj syn? Podľa môjho názoru to nebola vražda, ale poprava,“ hovorí so slzami v očiach. Chápem zúfalstvo matky dieťaťa, ktorej ho bezcitný vrah brutálne zavraždil na objednávku ešte horších netvorov pravdepodobne stále nosiacich biele goliere. Je na spoločnosti, či vytvorí systém dostatočne silný na odhalenie tohto neprijateľného činu, alebo či to znovu dáme tak, ako pri obdobnej vražde z pred prakticky dvadsiatych rokov, kde v aute uhorel rovnako zavraždený Róbert Remiáš.]]>
