„Odmietam vidieť, ako generál Lučanský (a jemu podobní) končia v hrobe, alebo na invalidnom vozíku“, v ktorom som písal o vtedy čerstvom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou vtedy ešte pokusu o samovraždu generála Milana Lučanského. Celý článok nájdete tu: https://www.seredonline.sk/2020/12/29/odmietam-vidiet-ako-general-lucansky-a-jemu-podobni-koncia-v-hrobe-alebo-na-invalidnom-voziku/ V článku som napísal aj toto: „Generál Lučanský s najväčšou pravdepodobnosťou je človekom znalým veci na úrovni bývalého generálneho prokurátora Trnku, inak zvaného “nebetyčný kok*t”, ktorý je rovnako obvinený zo závažnej trestnej činnosti. Všetci títo ľudia v minulosti zastávajúci vysoké funkcie v represívnych zložkách štátu určite vedia, kto, koho a na čí príkaz kryl, prečo a aké kauzy politikov neboli vyšetrované a kto bol “ich človek” požívajúci ochranu a nedotknuteľnosť napriek fatálnemu porušovaniu zákonov a zneužívaniu moci.„ Ďalej som pokračoval: „Tak rozmýšľam, že my máme skoro celé vrcholové vedenie polície pôsobiace na funkciách počas niekoľkých volebných období strany SMER-SD vo väzbe. Existuje na svete ešte iný štát s takto strašnou bilanciou a podozreniami z napojenia polície na organizovaný zločin? Zoznam stíhaných sudcov, policajtov a prokurátorov by bol dlhý, no vo všetkých prípadoch je jednoznačne dôležité, aby neskončili / nebolo im umožnené skončiť rovnako či obdobne, ako skončil Lučanský.„ A svoju úvahu som v článku zo záveru minulého roka ukončil: „Áno opakujem a zdôrazňujem, že odmietam vidieť ako generál Lučanský (a jemu podobní) končia v hrobe, alebo na invalidnom vozíku. Konanie týchto ľudí musí byť riadne vyšetrené a ak sú vinní, musia na hodne dlhú dobu skončiť v base.„ Dnes sme sa od onoho publikovaného článku posunuli o mesiac a pod ďalej. Menej príčetná časť spoločnosti ospevujúca vtedy zo zločinov obvineného policajného exšéfa nás triezvo a bez emócií mysliacu našťastie stále väčšinu síce už nechce verejne lynčovať pred stovkami horiacich kahancov, no dochádza k ešte horšej situácii. Tentokrát sa to ale týka nás všetkých. Obvinení zo závažných zločinov si menej, či viac úspešne postupne siahajú na život. A to je problém. Po jednej stránke ich blízkych a rodín, no po stránke pre spoločnosť podstatne dôležitejšej – pre právo a spravodlivosť. Žiaľ, opätovne sa potvrdila moja obava z nadchádzajúceho vývoja v niektorých vyšetrovaných závažných kauzách – samovražda je jedinou cestou z potupy, frustrácie z náhlej a totálnej straty moci, úcty a spoločenského postavenia a samozrejme z pocitu, že takto (v base) si život na „staré kolená“ doteraz najbohatší a najvplyvnejší ľudia určite nepredstavovali. Samovraždou svoj život teda na základe vyšetrovania ukončil gen. Lučanský, odvtedy sa o samovraždu mala pokúsiť Kočnerova opička Jankovská (stále leží v nemocnici) a iba dva dni dozadu sa za Lučanským po úspešnom použití vlastnej strelnej zbrane proti sebe pobral bývalý príslušník SIS František Böhm, ktorého vlani vyšetrovateľ v kauze Božie mlyny obvinil rovnako z obzvlášť závažného zločinu a mimo iné, podplácať mal aj práve už mŕtveho generála Lučanského. Böhm so sebou takmer zobral aj svoju manželku, ktorá sa mu v konaní pravdepodobne snažila zabrániť. Prečo mu polícia neodobrala zbrane v legálnej držbe a neuložila ich do úschovy, zatiaľ jasné nie je. Vo všetkých prípadoch pomerne vážne zlyháva systém a ním platení ľudia. V každom prípade asi dosť odlišne, no výsledok je rovnaký. Bývalí vysokopostavení ľudia ktorí zabudli na morálku, etiku a právo, namiesto nezávislého súdu a spravodlivého trestu končia v hroboch. Alebo zakmer na tom invalidnom vozíku, o ktorom som písal. To skutočne štát pre normálnu budúcnosť a vývoj v spoločnosti nedokáže viac?]]>
