mesto sa intenzívnym smradom na vstupnej komunikácii dokonca preslávilo obdobne, ako Horalkami a Milami z „pečivární“, haldou lúženca pri R1, železničnou stanicou pripomíňajúcou Černobyl v jeho najhorších rokoch rozpadu a samozrejme drogami, ktorými mestské podsvetie roky zásobovalo veľkú časť dealerov Slovenska. V uplynulom týždni sme dostali tento e-mail od občana z Trnavskej ulice: „Pán Majko,bývate aj vy na Trnavskej ulici a teda vidíte ten prach z búraniska.Bol to veľký zápach po črevároch v minulosti a teraz prach.Dokedy budeme trpieť ako susedia?Prosíme zistite čo s tým môžeme urobiť.Ďakujeme susedia.“ Na miesto spomenuté v e-maili sme sa išli pozrieť osobne. Búranie bolo v plnom prúde a veľká časť nehnuteľnosti už nestála. Prach sa zo stavby v smere vetra naozaj šíril hodne – pisateľ e-mailu mal v tomto pravdu. Na mieste sme ale videli, že stavebník sa skutočne snažil prašnosť eliminovať polievaním zbúraného materiálu vodou, no žiaľ pri búracích prácach to úplne jednoducho nejde. Stavebník sa hlavne susedom za prípadné nepríjemnosti ospravedlňuje. Dnes je už stará stavba zbúraná a prebiehajú posledné úpravy terénu. Na mieste ešte pred niekoľkými rokmi smrdiacej „črevárne“ budú postavené moderné domčeky. Trnavská ulica s novo vzniknutými bočnými uličkami teda bude mať nových obyvateľov mesta, ktorí spoločne budú musieť zabojovať za práva, ktoré im mesto systematicky uberá a to asi preto, lebo práve tu nebýva žiaden z poslancov MsZ. Cítime to na nepravideľnom kosení buriny, v minulosti dokonca na nezákonnom zrušení odhŕňania mestských chodníkov, ale aj na absencii akéhokoľvek oddychového miesta pre občanov. A onedlho nás čakajú problémy s odstavením nadjazdu ponad železnicu, čo ani len netušíme, ako veľmi zaťaží peňaženky hlavne mladých rodín, ktoré denne vozia do školy svoje deti. Obyvatelia tejto časti mesta teda budú musieť intenzívne žiadať poslancov MsZ, aby si podstatne viac plnili povinnosti a o voličov sa zaujímali nielen pred komunálnymi voľbami, ale po celé volebné obdobie. ]]>