Andrej Danko v politike a na jednom z troch najdôležitejších postov v štáte, bol pre Slovensko a jeho občanov ťažkým omylom. A teraz prioritne nemám ne mysli jeho primitívne, nekompetené, pomýlené a zmetené vyjadrovanie, ani darovanú hodnosť kapitána a už vôbec nie jeho diskutabilný titul JUDr. získaný na základe plagiátu diplomovej práce.
Tu a teraz mám na mysli pôsobenie a konanie Andreja Danka vo vrcholovej ústavnej funkcii, z pozície ktorej mohol a aj významne ovplyvnil život občanov celej krajiny a podnikateľské prostredie všetkých firiem podnikajúcich v Slovenskej republike. Priamo či nepriamo, pozitívne či záporne. Ale ovplyvnil.
Určite si väčšina ľudí spomenie na Dankove výroky „žltý músí ísť preč“, ktoré zo začiatku vyzerali ako skôr ako blúznenie nevyzretej osobnosti držiacej v ruke úradnícku pečiatku, ako možná skutočnosť. Práve tá sa ale stala pravdou. Danko svojimi chorými a nekompetentnými krokmi odchod RegioJetu z hlavnej trate Bratislava – Košice nakoniec dosiahol. Jančura moderné vlakové súpravy z najvyťaženejšieho dopravného koridoru v Slovenskej republike stiahol.
Štátnemu dopravcovi takto de facto zmizla z trhu konkurencia a v kvalite poskytovaných služieb okamžite klesol na úroveň sedemdesiatych či osemdesiatych rokov minulého storočia. Uvoľnené kapacity štátny dopravca musel vykryť stiahnutím lepších a použiteľných vozňov z dotovaných regionálnych tratí, z vozňov určených v podstate na regionálne trate narýchlo poskladal rýchlikové súpravy a na regionálne trate vrátil vozne v civilizovanom svete určené na likvidáciu, v tom pre cestujúcich horšom prípade na modernizáciu. *Hľadiac na výsledok „modernizácie“ vozňov v našich firmách, sa odvedená práca modernizáciou viac menej len nazýva.
A tak na väčšine regionálnych tratí momentálne (stav: máj 2020) premávajú vlakové súpravy zložené z takýchto vozňov.
A tak Andrej Danko dosiahol stav, kedy sme na posmech celej Európe, pretože slovenský národný dopravca sa dnes pre horiace lokomotívy staré aj 50 rokov a vozne v dezolátnom stave môže zrovnávať už len s úrovňou železničnej dopravy v Albánsku, či Moldavsku. Už aj Ukrajina totiž podstatne viac zanedbanej, ale rozšírenej železničnej dopravy investovala viac prostriedkov a hlavne účelnejšie, ako Slovensko.
Na jednej strane síce intenzívnou PR kampaňou, no na strane druhej reálne horiacimi lokomotívami a vozňami ohrozujúcimi bezpečnosť cestujúcich, tzv. Národný prepravca umelo vytvorený ambicióznym politikom úroveň prepravy nezvýši. Jednoducho na to nemá podmienky, možnosti a management zložený zo štátnych úradníkov a politických nominantov ani dostatočné mentálne, resp. odborné vybavenie.
Následne si teda ľudia nerobia srandu len z nekompetentného politika, ale aj zo samotných železníc.
Slovenskému Národnému prepravcovi teda nepadá len štátny znak v rozpore so zákonom aplikovaný na lokomotívach, ale aj úroveň prepravy cestujúcich.
Slovensko v podobe „politika“ formátu Andreja Danka teda utrpelo dnes už ťažko, resp. nákladne odstrániteľné chyby generujúce škody hlavne na dôvere cestujúceho v spoľahlivosť železníc, ktoré by v krajine skutočne mohli patriť ku kľúčovej hromadnej doprave a to nielen na tratiach „diaľkových“, keďže vzhľadom na veľkosť krajiny aj tento pojem vyznieva hodne komicky.
To by sme sa ale museli vyvarovať volenia a obsadzovania do kľúčových pozícií riadenia štátu indivíduí ako Danko, neschopných zrozumiteľného súvislého prejavu dlhšieho ako jedna jednoduchá veta (aj to zpravidla s poblémami a nezrozumitelne), ktorý napriek tomu bez hanby kľudne vyhlasuje „My nesľubujeme, my robíme“…
Tak teda toto skutočne urobili. Interiér vozňov premávajúcich ešte v máji roku 2020 skutočne zodpovedá úrovni 80-tych rokov minulého storočia. To Slovensko fakt potrebuje prácu „politikov“ formátu Andreja Danka?
Toto je vizitka národného dopravcu nasilu a bez akejkoľvek logiky núteného vykonávať služby, na ktoré nemá nielen dostatočné materiálové kapacity, ale ani schopných a kompetentných manažérov. Tí súčasní totiž veľmi dobre vedia rozdeľovať hlavne odmeny a aj ich výšku daňovým poplatníkom radšej taja. Asi preto, aby porovnanie podmienok vytvorených pre cestujúcich s porovnaním odmien manažmentu nevyzeralo tak brutálne arogantne. Výsledok na úrovni cestovania však zmenený nie je.
V tejto malej reportáži prinášame pohľady na vlaky, ktorými cestujúci je nútený cestovať napr. na trati Sereď – Trnava, Trnava – Bratislava a späť. Fotografie sú staré necelý týždeň, teda v prvej polovici mesiaca máj roku 2020.
Andrej Danko teda z politiky odišiel rovnako, ako RegioJet z hlavnej a najvyťaženejšej trate Slovenska. Po RegioJete zostali sklamaní a so súčasným stavom nespokojní cestujúci a po Andrejovi Dankovi a strane ktorú viedol kauzy či predražené nákupy. Ako pamiatka na neho množstvo humorných výrokov a sociálne siete zasypané fotografiami pripomínajúcimi nám tú temnejšiu stránku našej našťastie už minulosti.
Zdroj fotografií: Archív reporter24.sk, Milos Majko, Zomri.sk]]>
